The Ghastly Ones

Ranný nízkorozpočtový psycho-grindhouse, který ve své době musel naprosto šokovat použitím gore efektů, které jsou opravdu ohavné a dobře vypečené, ale v té době už nic převratného a výjimečného. Tam je třeba i scéna kdy kretén mrzák-hrbáč jí živého králíka a jiné krvavé odpornosti! Dnes tyto scény působí už poněkud směšně ale tenkrát to musel bejt pro mnohé opravdu šok a nářez a nelze se divit že tento sleazy amatérský trash natočený na 16mm kameru byl zakázán (zákaz platí mimochodem dodnes) a umístěn na nechvalně proslulý seznam tzv "Video nasties". Jinak všechno opět špatně (po technické stránce brak, najdeme tu 2-3 očividné chyby filmového štábu, hlavně mě opravdu sralo skutečně mizerné osvětlení), samozřejmě film měl omezený rozpočet něco kolem 10,000 $, to se projevilo na samotné výrobě, které je skutečně chudá, ale možná že někdo z vás na filmu něco pozitivního přeci jen najde, já toho moc nenašel (snad jen hraní, zabiják je skutečně velmi bizarní a šílený charakter a snad i příběh) a proto hodnotím jak hodnotím, nebýt fanda těchto filmů, hodnotil bych asi ještě přísněji. A pak je nutno si uvědomit, že tu jsou přeci jenom ještě horší a nesmyslnější kousky a ta kratičká stopáž se nakonec dala docela v klidu přežít a hlavně přečkat. Doporučuji "Seeds" od stejného režiséra. (05.12.2010)

Ukrutná nuda. Nič iné, lepšie sa na to povedať nedá. Snímok má na svoju dobu pozoruhodné gore efekty a k záveru sa začne rozbiehať a začína mať potrebný spád, dokonca sa dočkáme aj ´´šokujúcej´´ : ) pointy, avšak už nič nezmaže predošlú tuposť a nevýraznosť - aj keď si uvedomujem, že je to amatérčina najhrubšieho zrna. (10.04.2011)

Ranný gore horor produkovaný už v roku 1967 ako amatérska trashová šialenosť s minimálnym rozpočtom, predstavuje akési okno do duše Andyho Milligana (režiséra) a jeho zhmotnených vízii cez oko ručnej 16mm kamery. Vyzerá to tak, že podobne ako mnoho ďalších hororov z tejto kategórie "nevalnej" kvality, aj "The Ghastly Ones" istou mierou ovplyvnil H.G. Lewisov miľník BLOOD FEAST z roku 1963. Andymu sa predsa len asi jeho kvalita zdala nehorázne privysoká (:D), preto ju do svojej verzie ani nezakomponoval. TRASH ako remeň! – tak to má byť, pomyslel si. Otváracia scénka filmu odohrávajúca sa na odľahlom ostrove, na ktorom dvom milencom vychutnávajúcim si sladkú samotu pretne brutálne ich chvíľky podivný vraždiaci psychopat, nijako s daným filmom a príbehom nesúvisí. S niečím podobným, čo by nebolo aspoň minimálne viazané na nasledujúci priebeh filmu, sa nestretnete každý deň. Treba však povedať, že čisto ako úvod to obstálo dobre a navyše aj dosť drasticky. Je to však len gore navnadenie, ktoré si svoj účel splnilo na výbornú. Nič viac, nič menej. O čo tu teda v skutočnosti ide? O dedičstvo, ktoré má pre pozostalých po zosnulom otcovi, ktorý na tomto svete zanechal tri sestry, samozrejme aj háčik. Tým nie je nič iné, iba podmienka "sexuálnej blaženosti" počas troch dní na rodinnej usadlosti Crenshaw House, ktorá musí byť sestrami a ich partnermi splnená. Ako sa neskôr ukáže, háčikov je viac. ### Šialený trash amatérskej kvality si za tie roky zákazov a obľuby u úzkeho okruhu divákov vyslúžil kultový štatút u obecenstva, ku ktorému sa o 10 rokov snažil opäť Andy Milligan priblížiť prerábkou v podobnom duchu - Legacy of Blood (1978). Ku zaujímavostiam o "The Ghastly Ones" patrí aj fakt, že v auguste 1984 sa vo Veľkej Británii cenzori z BBFC uchýlili ku udeleniu distribučného banu na film umiestnením ho na známy zoznam tzv. "Video nasties" a to iba po zhruba jednom roku, kedy v marci 1983 "The Ghastly Ones" vychádza zásluhou distribučného štúdia "Scorpio" v UK pod názvom “Blood Rites“. Ban trvá až do súčasnosti. Nikto už BBFC nepredložil film na re-release a klasifikáciu. ### Záverom by som ešte ozrejmil, prečo iba 1*. Ak si nájdete čas a o "The Ghastly Ones" si na internete čo to prečítate, prakticky všade sa uvádza, že je to zlý film už od základu, nehorázna kravina atď. Na tom sa všetci zhodnú. Ibaže, a čo je nepopierateľné, film vyžaruje isté kúzlo, ťažko opísateľný pocit a záblesky hnusu a amatérskej zábavy. Ja som sa však pri ňom hlavne nudil ako pes. Takže preto. PS – Hudobný doprovod snímku znejúci v “The Ghastly Ones“ sa dostal až do mega trashu Doris Wishman, A Night to Dismember (1983). (04.06.2009)