66 sezón

Asi som urobil chybu a čakal som od dokumentu históriu jedného kúpaliska. Tá je tu tiež, ale v prvom rade ide o spomienky starších občanov na vojnu, okupáciu v 68, štb, atď. K slovu sa dostane aj potápačský krúžok na kúpalisku. Akoby sa Kerekes rozhodol, že urobí rozhovory s týmito konkrétnymi ľuďmi a len tak mimochodom sa budú odohrávať na kupku. Ak k dielu od začiatku pristúpite týmto spôsobom, dejisko vám nebude pripadať až tak náhodne zvolené a nebudete to riešiť. Kerekes ale zaujme peknými strihovými prechodmi, filtrom, evokujúcim "staré dobré časy", ale občas zarazí zbytočnými otázkami. (08.08.2018)

Rozumiem veľmi dobre tomu, prečo je 66 SEZÓN oceňovaný a uznávaný film. Má totiž skutočne originálnu hravú formu, plnú audiovizuálnych kontrastov a paralel, ktorá v obsahu kombinuje osobné, privátne a intímne so všeobecným a dejinným, je to veselé a úsmevné, ale aj nostalgické a sladkotrpké, a s nadhľadom to cez optiku jednotlivých osudov a jedného špecifického miesta rozpráva veľké príbehy dejín... - teda všetko, čo je v modernej dokumentárnej eseji tak cenené. Ale popritom mám pocit, že je to vlastne len tak ledabolo zbúchané "dielo" chlapíka, ktorý namiesto nedeľného obeda zobral babku na kúpalisko a dedka na strechu, aby im spravil radosť, ale aj aby tam mohol okukovať baby a machrovať na ne, že aký je on filmár.. A teraz tá poetika, tá typicky južanská a blahobytno meštianska, maďarsko-slovenská malátna poetika lenivého letného dňa, ležérneho pôžitkárstva a melanchólie, ktorá trčí z polovice uznávaných slovenských filmov a mne vo veľkej väčšine prípadov, bez ohľadu na to, že som sám jej súčasťou, pripadá pózerská, neúprimná a vykonštruovaná. Že to tak človek cíti, neznamená, že to dokáže aj preniesť do filmu. Pritom je ale 66 SEZÓN dosť dlhých a ak ich divák otrávene nevypne alebo pri ňom nerobí nejaké iné veci, napríklad varí zeleninovú polievku, lúšti krížovku alebo sleduje z okna hádku u susedov na dvore (čo sú presne veci, čo mi k tomu sedia), tá atmosféra ho napokon vtiahne. Zvlášť pre Košičanov to musí mať istú pridanú hodnotu. Ja však mám v sebe dosť vlastnej hravosti i melanchólie a zdá sa mi lepšie nečakať na starobu pri takýchto filmoch, ale skôr vyraziť na to kúpalisko za tými dievčatami, kým nebudeme mať všetci 80... (05.08.2018)

,,PREČO SA TOĽKO ZAUJÍMATE O MINULOSŤ TEJTO PLAVÁRNE A NIE O BUDÚCNOSŤ?" __ Spoznať životné peripetie obyčajných Košičanov poprepletané s miestom na kúpanie je síce fajn, avšak prečo je z toho cítiť hroznú účelovosť s veľkým hraním sa na umenie? Ak sa k tomu prirátajú smiešne detinské dopĺňacie Kerekesove otázky (ako?, prečo?, kde?...) a hlúpe štylizácie (Nemci prirovnávaní k vodným baktériám, tehotná žena a vedľa nej melón...), výsledkom spoznania plavárne je skôr morská choroba. A 80 minút kľudne mohlo byť takých 66. (25.06.2009)

Jistá výpovědní hodnota se tu dá najít, ale nejsem si jistý, o čem tohle domácí video vlastně mělo být. Proč chodit po plovárně a ptát se opalujících se lidí na boha, karmu či smrt? A když už se na smrt ptají i těhotné ženy, musí to pro ně mít nějaký význam. Občas pokus o stylizaci, ale většinou bezradný amatérismus. (16.07.2004)

Kultový rodinný košický film o "našom" ČH-čku. Spomínanie „veteránov“ obohacuje Peter Kerekes o vtipné inscenácie vznikajúce v súčasnosti „tu a teraz“. Memento minulosti tu spája s hravosťou prítomnosti. Dejinné udalosti (holokaust, okupácia v 1968), resp. spomienky na ne prepája s kúpaliskovým životom: zmienku o bombardovaní nasleduje skok „bomby“ do vody, spomienka na prvú lásku z kupka je doplnená o dvorenie zo strany protagonistu zo štábu alebo úvahu o posmrtnom živote žiab pod vodou zasa tlmočí vtipná scénka na dne bazéna. PS: Ten strih, čo spájal odhodený klobúk a padajúcu nafukovačku, mi pripomenul Kubrickovu Odyseu. (Videné na projekcii „20 rokov od premiéry“ z 35mm filmu za účasti tvorcov v košickom Kine Úsmev). (02.10.2023)