Obsahy(1)
Televízna adaptácia veršovaného románu A. S. Puškina. Príbeh ruského šľachtica Onegina, ktorý príde z Petrohradu na vidiek, kde sa doň zaľúbi mladé dievča Tatiana. Onegin však urazí jej čistý cit. Po rokoch, keď sa opäť stretnú a Tatiana je už vydatá, ponúkne jej Onegin svoju lásku, ale ona ho odmietne. Celý príbeh rozpráva básnik, ktorý je po celý čas hrdinovým spoločníkom a presne neurčeným alter egom. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (5)
Roztopašná petrohradská spoločnosť je spočiatku až príliš rozpustilá, kamera blúdi, hľadá objekt, neskôr je to lepšie, vážnejšie. Kukura a Jamrich sú veľmi presne obsadení, ostatné postavy tiež nerobia veršovanému dielu hanbu. Len ma to občas bavilo menej, ako som predpokladal. To ale nemôžem povedať o špičkovom závere. Hudba Mariána Vargu bola v inscenácii ako päsť na ako, no dával tomu takú zvláštnu šťavu. –––– Ja milujem vás. Láskou brata. A možno ešte nežnejšie. ()
... v jedné zapomenuté TV inscenaci stojí Jaroslav Hanzlík před zrcadlem a vede tento monolog: "Zrcadlo, zrcadlo, pověz mi, kdo je na světě nejkrásnější..... JSI MUŽNÝ A KRÁSNÝ, ALE TEN JURAJ KUKURA - JOJ!!!" Takže za mne kdysi i nyní - JOJ! - a jinak nezpochybnitelná kvalita bratislavských TV incenací, které nás seznamovala s klasickou literaturou i divadelními hrami. ()
Nedá se to vydržet. Nejen proto, že o příběh o ničem, kecy o ničem (možná o něčem byly před těmi dvěma sty lety, ale to už jaxi...) ale jaký má význam hledět na film, kde střihač, asi aby to bylo delší, zařazuje tytéž záběry vícekrát, jako v nějakém manipulačně-propagandistickém dokumentu. ()
Veršovaná dráma spĺňa predpoklady na úspešný film, trochu ma dráždil spôsob natočenia. Možno to chcelo skúsenejšiu réžiu. ()
Obraz zrnitý ako šmirgeľ stovka, herecky samozrejme silné, dokonca aj chemoplast Zdena bola bez umelej hmoty, no a príbeh večný. Najznámejšie dielo Puškina, ktorý ho dokončil v roku 1833, aby ho o 4 roky stihol podobný osud, ktorý v tejto knihe Oneginovmu sokovi Lenskému napísal. Paradox, podobne ako nepochopiteľná Vargova hudba, ktorá nie že je päsťou na oko, to je ako parný valec cez ušný lalok. ()
Reklama