Janghwa, hongryeon

Nehodnotím – nepochopil som. Pri konci som už naozaj nevedel kto a čo a komu viac j*b* či mne a kto vlastne existuje a čo otec – načo tam bol? A matka asi mŕtva – prečo a ako? Ku koncu haluz strieda haluz a mne sa v hlave vyrojujú dve slová ktoré sa nevedia rozhodnúť – blbosť a geniálnosť. Proste mám v tom riadny chaos. Kľudné psycho ktoré tým že je to zvláštny ázijský film (ako asi všetky) automaticky neohodnotím 5*. (23.09.2005)

Chvíľu ju mali a chvíľu nie. Myslím moju pozornosť. Ak to malo predstavovať rozkladajúcu sa myseľ psychicky chorého človeka (koľko ich tam takých vlastne bolo?), tak sa to podarilo. Nejednoznačnosť mám rada, ale tu jej na mňa bolo asi priveľa. Ako príbeh ma to nebavilo. Mala som si asi radšej čítať tú makroekonómiu ako počúvať vreštiace devy z Južnej Kórey. Záver sa mi páčil. But generally, I was bored. (Edit - ani taký pekný koment aký napísala kiddo by ma neprinútil pozrieť si to znova, ale chápem, čo sa na tomto filme ostatným páči) (05.06.2011)

3 1/2 Nahor idem najmä preto, že po formálnej stránke nemám čo režisérovi vytknúť a v tomto ohľade (aj po zhliadnutí novšieho kúsku Bittersweet Life) je na dosť vysokej úrovni. Žiaľ príbeh, ktorý sa príliš zbytočne komplikovanou formou schováva za rodinnú drámu v hororovom kabáte nedokáže zdatne sekundovať. (27.10.2005)

Film stavia na perfektnej, postupne budovanej tajomnej atmosfére veľkého domu a nevyriešenej záhady ohľadom smrti matky oboch dievčat. Má i pár napínavých hororových momentov. Dejová linka, ako som si už u ázijských hororov navykol, nie je zlá, len v tomto prípade sa mi už zdala niečo málo prekombinovaná, hlavne v závere snímku. Dosť mi to pripomínalo Príbeh dvoch sestier (2009), takže kto videl tento film, malo by to pomôcť v ľahšej orientácii. Inak celkom spokojnosť. 70/100 (01.08.2014)

Je to dosť dobrý hororový thriller. Má celkom dobrý príbeh o dievčati, ktoré je práve prepustené z psychiatrickej liečebne domov, kde ju okrem milovanej sestry čaká aj macocha, ktorú nenávidí a otec, o ktorého už tiež nestojí, ale aj tak sa aspoň kvôli sestre snaží žiť doma čo najpokojnejšie, no začne sa jej zjavovať matka a postupne sa začne ukazovať, že nie všetko je skutočne tak, ako vyzerá. Spracovanie je na tom viac než dobre, toto nie je žiadny klasický jednoduchý priamočiary horor, kde všetko ide tak ako má, film má pomalšie tempo, za čo môže aj to, že sa prakticky celý odohráva na jednom mieste, ale to vôbec neprekáža, všetky postavy majú svoj potrebný priestor a dej je výborne premyslený a záverečná fáza sa už vyvinie dosť nečakaným smerom, ale nesnaží sa zbytočne šokovať, pôsobí to celkom prirodzene. Ale je tu dôležité premýšľať po celý čas, len čakanie na pointu tu divákovi určite nepomôže. Samotných hororových scén tu až tak moc nie je a ani sa nesnažia pôsobiť nejak zvlášť desivo, postavám pri nich nejde o život, ale sú dobre podané a svoje čaro určite majú, či už scéna v kuchyni alebo v posteli. A páči sa mi aj celková atmosféra. Herecké obsadenie je výborné, stojí hlavne na dievčenských postavách, perfektná Im Su-jeong, nesklame ani Mun Geun-Yeong, výborná Yeom Jeong-a ako macocha a o nikoho iného tu už moc nejde, otec je už skôr len do počtu. Réžia a technická stránka sú výborné, Kim Ji-un zvláda každý žáner prvotriedne a to vidno aj pri tejto rodinnej ducharine, film ma zaujímavú kameru, slušný vizuál, tu som maximálne spokojný. A tale of two sisters je originálny a inteligentný horor, pri ktorom skutočne treba premýšľať, takže kto má tento typ rád tu nemá čo stratiť. 78% (04.05.2012)