Janghwa, hongryeon

Film stavia na perfektnej, postupne budovanej tajomnej atmosfére veľkého domu a nevyriešenej záhady ohľadom smrti matky oboch dievčat. Má i pár napínavých hororových momentov. Dejová linka, ako som si už u ázijských hororov navykol, nie je zlá, len v tomto prípade sa mi už zdala niečo málo prekombinovaná, hlavne v závere snímku. Dosť mi to pripomínalo Príbeh dvoch sestier (2009), takže kto videl tento film, malo by to pomôcť v ľahšej orientácii. Inak celkom spokojnosť. 70/100 (01.08.2014)

Tak už jsem viděl "Zmeškaný hovor", "Nenávist" a jejich pokračování od Japonců, "Shutter" od Thajvanců a teď jihokorejský "Janghwa, Hongryeon" a už můžu s klidným srdcem říci, že Asiaté vytváří skvělé horory. Takovou koulervoucí atmosféru, která byla v tomto filmu, dokáže vytvořit jen málo amerických a ostatních hororů. Navíc pointa tohoto temného hororu je vskutku prvotřídní. Navíc film není až tak složitý, jak se někteří zde domnívají, takže při druhém zhlédnutí si už naplno užíváte promyšlený příběh. Před tímto filmem jsem viděl remake "Nezvaná", ale vůbec to nevadilo. Sice jsem tušil o co zde asi půjde, ale tady je ta pointa ještě mnohem lepší a vymakanější. Lekačky jsou taky velmi slušný. Možná je film moc dlouhý, ale to se dá vzhledem k zajímavému příběhu a husté atmosféře odpustit. 75% (27.07.2010)

Pomalý, ale veľmi intenzívny horor, a to najmä vďaka plíživo vzbudzovanému napätiu, kedy k ľakačke buď nedôjde vôbec, alebo až po neobvykle dlhšom čase v rámci scény. A veľa ich rozhodne nie je. Ide o slušný mindfuck, ktorý potrebuje na vysvetlenie celú polhodinu po tom, čo sú odkryté divákovi tie najdôležitejšie karty. Ide samozrejme o zamyslenie sa nad úlohou či hodnotou rodiny v spoločnosti a čo sa môže v jej vnútri diať, ak to nefunguje. Tento negatívny dôsledok je dohnaný až do šialeného ázijského absurdna, čím film uspokojí priaznivcov k-hororov a j-hororov, ale zase môže trochu rozladiť publikum zvyknuté na euro-americké horory s rýchlejším tempom a jedným zásadným odhalením až v samotnom závere. (25.03.2020)

Je to dosť dobrý hororový thriller. Má celkom dobrý príbeh o dievčati, ktoré je práve prepustené z psychiatrickej liečebne domov, kde ju okrem milovanej sestry čaká aj macocha, ktorú nenávidí a otec, o ktorého už tiež nestojí, ale aj tak sa aspoň kvôli sestre snaží žiť doma čo najpokojnejšie, no začne sa jej zjavovať matka a postupne sa začne ukazovať, že nie všetko je skutočne tak, ako vyzerá. Spracovanie je na tom viac než dobre, toto nie je žiadny klasický jednoduchý priamočiary horor, kde všetko ide tak ako má, film má pomalšie tempo, za čo môže aj to, že sa prakticky celý odohráva na jednom mieste, ale to vôbec neprekáža, všetky postavy majú svoj potrebný priestor a dej je výborne premyslený a záverečná fáza sa už vyvinie dosť nečakaným smerom, ale nesnaží sa zbytočne šokovať, pôsobí to celkom prirodzene. Ale je tu dôležité premýšľať po celý čas, len čakanie na pointu tu divákovi určite nepomôže. Samotných hororových scén tu až tak moc nie je a ani sa nesnažia pôsobiť nejak zvlášť desivo, postavám pri nich nejde o život, ale sú dobre podané a svoje čaro určite majú, či už scéna v kuchyni alebo v posteli. A páči sa mi aj celková atmosféra. Herecké obsadenie je výborné, stojí hlavne na dievčenských postavách, perfektná Im Su-jeong, nesklame ani Mun Geun-Yeong, výborná Yeom Jeong-a ako macocha a o nikoho iného tu už moc nejde, otec je už skôr len do počtu. Réžia a technická stránka sú výborné, Kim Ji-un zvláda každý žáner prvotriedne a to vidno aj pri tejto rodinnej ducharine, film ma zaujímavú kameru, slušný vizuál, tu som maximálne spokojný. A tale of two sisters je originálny a inteligentný horor, pri ktorom skutočne treba premýšľať, takže kto má tento typ rád tu nemá čo stratiť. 78% (04.05.2012)

Kvality tohto filmu sú nepopierateľné. Po stránke hororu sa tu nachádza napätia za plné priehrštia aj keď len málokedy prechádza do "lakačiek". Dej pojednáva o klasickej rodinnej tragédii a nejako sa nevymiká zabehaným trendom v hororovej sfére. To čo ho ale od nich odlišuje je zvolená forma, ktorá ale napokon pochováva najmä svojou pomalosťou, ktorá ku koncu prejde do predávkovacej jazdy, kde je človek čím ďalej viac presvedčený, že ten koniec už musí naozaj za niečo stáť. Ale ono nič takého nepríjde. Treba uznať originalitu no proste až taká pecka, ktorá by človeka nechala v nemom úžase to nie je 3,5* (09.09.2006)