Hranice

Hum-buk dokument, ktorý nemá pevný bod. Informačné neobohatenie, takto sa nerobí dokument. Zaujmú a dojmú vás však životné príbehy ľudí žijúcich pri nezmyselnej hranici, ktorá len potvrdzuje, že čo komunizmus napáchal nie je len v hlavách, ale ešte stále aj v hmotnej podobe po vyše 20 rokoch. A nepomohol ani vstup do "skvelého" klubu Európska únia. (03.02.2012)

Film ukazuje v lokálním měřítku globální svět, co se týká hranic mezi lidmi. Ty se vytvářejí politicky, ekonomicky, historicky, úředně, ideologicky i jinak jak konkrétními lidmi, tak i "samovolně" jako projev strukturování lidstva. V pravěku lidi oddělovala prostranství, v době kultur a civilizací lidi oddělují hranice neboli umělé překážky. Globalizace vede ke smíšení a zestejnění kultur i lidí a tím samým k unifikaci světa neboli ke snížení entropie, což je pro lidi dobře, protože stejnorodost oddaluje tepelnou smrt vesmíru. Hranice zatím zmizely pro finanční kapitál a pro nadnárodní korporace, manažery a kosmopolity, kteří jsou doma všude a nikde. Pro obyvatelstvo jednotlivých lokalit (států, měst a osad) zmizení hranic je dobrá i špatná hudba budoucnosti, která není tak vzdálená, jak se zdá na první pohled. Internet, technologie a finance na tom pilně pracují. ____ Krátce řečeno dojetí se nekonalo. (26.11.2012)

Film o maďarskej obci na slovensko-ukrajinskom pohraničí natáčal režisér Jaro Vojtek približne 7 rokov. Za tú dobu sa mu podarilo naozaj dôsledne dostať "pod kožu" miestnym obyvateľom. Až tak, že sa mu s postupom času dokázali bez ostychu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch a krivdách, ktoré na nich napáchali vládne inštitúcie (či už minulé za totality alebo dnešné riadené z Bruselu). Do popredia sa tak dostáva konflikt jednotlivca so štátnym aparátom. Na príbehoch obyčajných ľudí Vojtek demonštruje necitlivosť zákonov voči obyčajnému človeku. Príbeh filmu je naozaj zaujímavý, no po filmárskej stránke mne osobne nevyhovoval režisérov "antirežíjny" (citujem samotného Jara Vojteka) prístup. Miestami bol dej len zhlukom rozprávaní jednotlivých obyvateľov. Áno filmu to dodávalo na autenticite a bezprostrednosti, no mne sa žiadalo trochu viac učesať celkový proces rozprávania a trochu ho obohatiť o autorskú štylizáciu. Režisérov prístup k problematike akceptujem, film každému odporúčam, no medzi slovenskými dokumentami posledných rokov mám iných favoritov. Lepšie tri hviezdičky. (09.03.2010)

Rozhodně silné a zajímavé téma, ale mohlo to být pojato trochu jinou formou. Ze začatku mě Hranica celkem zaujala, po cca 10 minutách bylo jasné, že film je pouze serií pospojovaných výpovědí obyvatel bez nějakého nosného prvku. Taky by mohla být vysvětlena historie maďarské vesnice, nejzajímavější věc a bylo jí věnováno cca 5 minut. (09.03.2017)

Sa divím, že toto natočili Slováci. Veď je to pohľad na Maďarov, ktorí sú spätý s týmto územím a veľa z nich zotrváva cez všetky nezmysly osudu stále na mieste. Myslenie tých ľudí absolútne nechápem, či už to, že pri budovaní Schengenskej hranice boli niektorí rozčarovaní z toho, že im nehrali maďarskú hymnu, ale slovenskú, pritom sa jednalo o slovenské územie, o ich zotrvávaní na mieste a pritom sa nesnažili ujsť a to niektorí aj vedeli kedy a kde ujsť, ale nepokúšali sa väčšinou o to, skôr pašovali veci. Musím to však brať, ako pohľad na jednoduchých ľudí s dobrým srdcom, ktorých rozdelila nezmyselná hranica a ich dúfanie v lepšie zajtrajšky. Ako dokument nič moc, bolo to také nakrúcanie rozhovorov hala bala, avšak aspoň to bolo zachytenie dlhšieho obdobia. Nechápem, ako to mohlo vyhrať nejakú cenu, lebo to nejak skvelé nie je, skôr nuda, nostalgia a smútok a civenie do prázdna, tragikomédia plná paradoxov voľne ponechaná plynutiu času, ktorý robil dej. (16.08.2012)