Recenze (2)
Stan Brakhage v nemom čiernobielom filme odhaľuje nezvyčajným spôsobom intimity a život vlastného manželstva. V poeticky nasnímaných záberoch, popri mužovi a žene, vystupujú a zase zanikajú v tme a tichu skvostne nasvietené tiene, či detaily plameňa cigarety, dymu, sviečky, žiarovky, šáliek a polocelkov dverí a okien na čiernom pozadí. Oko diváka sa môže v tichu, sprevádzajúcom film, naplno sústrediť na každé svetielko v temnej čierňave. Svetielko lásky, ktoré hádam jediné dokáže rozžiariť chladný a temný svet navôkol. Dielo, ktoré chytí za srdce poetickým minimalizmom, vypovie o láske oveľa viac než dlhé psychologizujúce rozbory. Na tanier položená najhlbšia partnerská intimita s absenciou potreby obscénnych giest. ()
Jak již napovídá název, jde o jakéhosi předchůdce domácího péčka, ozvláštněného efektem negativu a "lynchovským" vizuálem. A ano, dojde i na bobra, vždyť se píše r. 1959 :) ()