Decay

Jonathan je osamelý muž v stredných rokoch, ktorý väčšinu svojho voľného času venuje pestovaniu kvetín. Celé obdobie dospievania poznačené matkinou šikanou mu natoľko ubralo na sebavedomý, že nadviazanie vážnej známosti bolo z jeho strany priam nemožné. Keď príde jedna z mladých žien počas vlámania do jeho príbytku nešťastnou náhodou o život, zdá sa, že sa Jonathan dostal do nezávidenia hodnej situácie z ktorej niet východiska. Kým by iný jednotlivec spanikáril či s obavami kontaktoval políciu, Jonathan nadväzuje so zosnulou priam harmonický vzťah. Pravidlá biológie sú však neúprosné. Ako plynie čas, "rozpadáva" sa nie len Jonathanova vytúžená partnerka, ale i zdanlivo dokonalá, romantická idylka. Už tu bolo niekoľko obdobných snímkov, kde dochádzalo k postupnému rozkladaniu jednej z "hlavných" postáv (Thanatomorphose, Contracted), aj keď subžánrovo odlišným spôsobom pojatých príbehov, no tento mi sadol rozhodne najmenej. Je to o divákovi. Čo chce, čo očakáva, čo ho dokáže "naplniť", prípadne nadchnúť, mňa osobne samotný dej príliš nezaujal. Prišlo mi to akési monotónne, kedy občas zaujal soundtrack, najmä v záverečnej tretine snaha o budovanie atmosféry v kombinácii o nejakú tú lakačku, či solídne spracovanú masku hnijúcej fešandy. Tie flashbacky (aj keď boli pre vývoj príbehu dôležité) ma však skôr nudili a rušili. Vizuálne orgie v podobe umeleckých záberov na polievajúce kvetinky síce pekné, no prídu mi rozhodne viac vhodné do dokumentu ako hororu. Nie zle, ale mňa tento počin proste nebavil - 45% (11.04.2016)

Mladý, psychicky narušený muž, ktorého celý život trýznila jeho matka, po jej smrti konečne zistí, že svet sa nerozprestiera len vo vnútri jedného domu. Po ťažkom detstve je však naviazanie kontaktu s luďmi velmi ťažké. Ako správny muž však túži mať ženu po svojom boku, takže keď vo svojom dome nájde telo ženy po smrti, rozhodne sa konečne oddať ozajstnej láske. - Vo svojej podstate vyzerá námet tohto hororu velmi inteligentne a aj na spracovaní je vidieť snahu, lenže štúdio Uncork'd Entertainment jednoducho nedokáže poskytnúť dostatočné zázemie pre vznik kvalitnejšieho hororu. Ich produkty sa neustále potácajú na hranici béčkovej a céčkovej scény, a preto si myslím, že by potrebovali jeden výraznejší horor, ktorý by im pomohol preraziť. S hororom Decay sa im opäť nepodarí zahviezdiť, pretože príbeh je pocitovo strašne natiahnutý. Flashbacky mám v hororoch velmi nerád, ale tu poskytovali parádne zázemie pre pokrytie minulosti hlavnej postavy, takže už od úvodu sa dal stavať hororový základ. Ten sa však zboril kopou nezmyselných dialógov a pretiahnutých scén, ktoré dej neposúvali ďalej. Práca s maskami vyzerala slušne a na také slabé finančné pomery vyzerala pôsobivo, lenže ak bolo cielom diváka znechutenie, Decay mal zatlačiť na pílu ovela hlbšie, pretože u niekolkých minuloročných hororov tvorcovia dokázali, že aj horor, ktorý sa sústredí len na znechutenie diváka, dokáže preraziť. Herecké výkony v Decay nehrajú až tak podstatnú úlohu, ale musím uznať, že konkrétne úlohy boli obsadené ideálne a herci vyzerali na svojich miestach uveritelne. Už teraz má štúdio pripravených viac ako desať hororov, lenže to, že si ich budú na IMDB zámerne nadhodnocovať, im k úspechu rozhodne nepomôže. (06.07.2016)

Křehký a citlivý příběh jednoho slušného jemnocitného chlápka, kterému milosrdná Fortuna sešle přímo do náruče krásnou mladou dívku. Co na tom, že je mrtvá, láska je mocná čarodějka. A tak si ji náš milý hrdina vezme do péče, hezky ji obleče, nalíčí, nakonzervuje biolitem, a od té doby už nemusí večeřet sám. Dokonce krásnou útulnou rakvičku jí ve svém sklepě zhotoví, kluk šikovná. A nejedná se prosím o žádné nekro porno pro úchyláky, ale o čistě platonický a mládeži přístupný nekrofilní romanťák. Náš mládenec je totiž nejen zbožný a dobře vychovaný, ale i asexuální. Bohužel však démon rozkladu, hniloby a šílenství jeho čisté a nevinné lásce dlouho nepřeje... Film mě uvedl do stavu příjemné melancholie, hlavou mi znělo Johnovo "Aaah, look at all the lonely people..." a postava podivínského nekrofilního estéta mi docela přirostla k srdci. Když k tomu připočtu nápaditou režii a dobrou kameru, výsledkem je slušná čtyřka. (21.04.2016)

Sonda do života psychicky narušeného jedinca, sužovaného viacerými úchylkami či fóbiami (nekrofília, myzofóbia) a úzkostlivo dbajúceho na každodenné chorobné rituály, ktorá však už po pár minútach začne byť stereotypná až nudiaca. Príbeh postráda nejaký zásadnejší dejový zvrat či posun zvráteného konania ústrednej postavy do ďalšieho levelu bizarnosti (rátal som, že to zlízne aspoň socka, pravidelne žobroniaca o drobné...). (03.08.2017)

Když máte přítelkyni s rigor mortis, očekávejte tichou domácnost i věčně nevyžehlené košile.. Wartnerchaney mě svým zvráceně estetickým debutem zasypal pytlíky ledu. Na místě přešlapující drama o psychicky nestabilním mladíkovi, co rád pěstuje orchideje a jednostranné vztahy, by se klidně vměstnalo do nějaké třicetiminutové seriálové epizody. Stereotypy rituálů, flashbacky s matkou vysvětlující současný stav, snové představy, to všechno mi postupem času přišlo strašně ubíjející, ale kdo ví, třeba to byl způsob vykreslení muk osamělosti.. Vlastně to všechno mohlo skončit už po dvaceti minutách, kdyby Jonathan přeskočil to nekrofilní tokání a rovnou to Katlyn udělal. Pak by si zapálil cigaretu, řekl: „Promiň, ale zatím se nechci moc vázat.“ a s tím, že můžou být dál přátelé, by ji rozřezal, uložil do černých igelitových pytlů a zavolal jí popelářské taxi.. (03.06.2016)