Karate Kid

Aj ked som videl tuto seriu v spravnom veku a v dobe, ked bola u nas v kurze, tak ma nikdy nenadchla. Napriek tomu, ze zapletka je roztomile naivna, osemdesiatkovu atmosferu mam rad, Miyagi je zabavny, Elisabeth Shue neskutocne nadherna, tak ma to nejak nebavi. Ralph Macchio mi nie je sympaticky a ani nie je dobry herec. Cela ta jeho romanticka linia ma vôbec nebavila. Zapletka s tyranom Johnnym musela byt otrepana uz v dobe vzniku filmu. Jedine co aj po rokoch funguje su treningove sceny s Miyagim pri ktorych nezabudne ani na svoje mudra. Bitky nie su zle, ale ani nic co by ma ohurilo. Prinajlepsom je to priemerny film. Po dlhych rokoch som si ho pustil len kvôli nadchadzajucej serii Cobra Kai a pravdepodobne si to uz viackrat nepustim. 5/10. (21.05.2018)

Danny La Russo a pán Miyagi sú ústredné postavy tohoto legendárneho filmu, ktorý ma preniesol celým mojím detstvom a vštepil mi niektoré mravné princípy, ktorých sa snažím držať aj v dospelosti. Napríklad to, že bez tvrdej práce nie sú koláče. Koniec filmu vo mne aj po toľkých rokoch vyvoláva zimomriavky. V podstate veľmi jednoduchý a priamočiary dej, ktorý má ale pevné základy na odvahe a vytrvalosti a to je to čo dnešným superhrdinom mnohokrát chýba. Vždy si rád pozriem túto starú školu. 81% (28.12.2019)

Moje srdcovka o karate. Zároveň i můj první film, který mě zasvětil do tohoto bojového umění. Velice mě to bavilo. Dokonce jsem přemýšlel, že se přihlásím do nějakého kurzu, kde se učí karate, ale nakonec jsem neměl tolik odvahy. Příjemný starý pán, který učí bojovat mladíka. Je to klasika a i proto ji hodnotím nadprůměrně. (12.08.2008)

„Na Okinave všetci dobre ovládajú dve veci. Rybárčenie – a karate.“ Kto tvrdí, že vyrastal na 80. rokoch a nepozná Daniela-sana, bonsaje, natieranie plotu, „bocianí postoj“ a láskavého pána Miyagiho (na Oscara nominovaný Pat Morita), mal by si dať štyri kliky. 23-ročný rebel Ralph Macchio (Môj bratranec Vinny), trpezlivosť, tvrdá robota, atletika, estetika, poučovanie a light akcia o tom, že karate je v srdci a hlave, nikdy nie v svaloch. Snímka má kvalitou ďaleko k Avildsenovmu Rockymu (1976), ktorého tínedžerskou verziou je. Kino Považan NMnV 1994 (12.01.2005)

Tak dramatem bych to rozhodně nenazval, spíš nechtěná sportovní komedie. Nemám rád filmy s dětskými hrdiny, to říkám rovnou, přijde mi to nejen nelogické, ale takové neeestetické, prostě to nemusím. Je tu absence prakticky všeho, co má mít alespoň trošku kvalitní film. Odpad to není jen proto, že jsem prostě viděl už horší filmy, ale špatné je to dost. 10% (26.07.2009)