Džošú sasori: Dai 41 zakkjobó

Shunja Ito pokračuje v réžii. Škrípavé zvuky nasledujeme dole do temnej kobky, kde je už tradične zavretá hlavná hrdinka série. Spútanej jej totiž ostáva už len ústami brúsiť lyžičku. Tento prológ je slabší, ako ten v prvej časti, ale nie vždy môže byť začiatok filmu taký pôsobivý. Tým pádom ale poteší kamera, ktorá ponúka aj modrý filter v temnej kobke pri umývaní vodou, resp. modré osvietenie, červený filter zmeny farby dažďa pri úmrtí jednej z postáv. Práca s tieňmi je tiež výnimočná. Teatrálnosť je väčšinou výborná, vypnutie zvuku v kľúčových scénach mrazivé. Nefunguje však všetko. Niektoré veci z obsahu sú priamo hlúposti, ako dozorcovia s pančuchami cez hlavu, ktorých je aj tak poznať a skáču okolo ako v nepodarenej groteske alebo chabý drevený dom/chata, čo padne práve, keď sa naň pozerajú utečenkyne, vadí mi aj muzikálna časť s opisom zločinov a prehreškov každej z utečenkýň s prednesom starej ženy, ktorá berie príbehu tempo. Po ich kratučkom opise aj tak nemáme ku postavám bližšie, ani ich okrem Matsu a vodkyne veľmi nemôžeme špecifikovať. Dynamická kamera sa otočí pri škrtení aj o 360 stupňov, neskôr pri starej žene, či o dosť uhlov pri sediacej Matsu. Tvorcovia prekvapia čiernobielym prvým pohľadom na dedinu/mestečko. Zostupovanie do svahu je spomalené a epické, s vhodnou hudbou. Z vonkajšieho prostredia sme sa dočkali úžasne veľkého obilia pri opustených domoch, kde vietor kvíli ako v hororoch. Aj jeseň je so svojimi farbami zobrazená nádherne. Koláž nemám rád, je to pre mňa zbytočné kazenie intenzity aspoň dvoch scén či obrazov. Z hereckých výkonov vládne Meiko Kaji, ale také šepkanie umierajúcej postavy ku koncu je tiež výborné. Až na drobné obsahové a formálne výčitky a v tejto časti oproti prvej menšiu spriaznenosť diváka a Matsu je to stále áčkový WiP film. (12.05.2021)

Slabšie než prvý diel. Meiko Kaji tu má ešte menej textu než predtým ( tj. takmer nič ) a naviac tu fakticky vôbec nič nerobí, proste len ide s ostatnými, zazerá tým svojim vražedným pohľadom a všetko sa deje okolo nej ( aj keď v jednotke tobolo vlastne tak isto ). Ani ten vizuál nie je to čo v jednotke, aj keď nejaké tie halucinácie sa tu predsa len nájdu. Nakoniec tu má samozrejme ( tak ako v jednotke ) Meiko svoje vražedné sólo ktorého najpozoruhodnejšou časťou je figurína policajta poletujúca nad autom, to som fakticky nepochopil. Po sugestívnej až surrealistickej jednotke je to fakticky slabota. (04.07.2011)

Takže druhý díl téhle 4 dílné série mi přišla asi jako nejlepší. Ale i tak si nemyslím že to je nějaké super dílo. Prostě další průměrný Japonský thriller z vězení. Japonci jsou na tohle úchylný a i když bych měl být asi odvařený tak nejsem. Hlavní "hrdinka" je sice dobrá a zabíjí slušně ale to nezabrání ničemu že film se poměrně táhne. (07.09.2014)

Hrozně málo erotiky (navíc odfláknuté a nepřesvědčivé- v takovém úhlu prostě močit nejde >_^ ) a děsně moc brutality. ;-( Kdo ale zná Meiko Kaji jen jako onu dámu ze soundtracku ke Kill Billovi, bude možná její hlavní rolí ve filmu, kde se střídá mučení vězeňkyň s jejich mstěním, velkým překvapením. ;) (13.05.2006)

Po úvodním záběru, který diváka zavádí do podzemní kobky ženské věznice, následuje příznačná titulková sekvence, během níž spoutaná Matsu „Sasori“ drží v zubech lžíci a brousí si ji o podlahu. V pokračování japonské feministické exploatace Female Prisoner vystačí její představitelka M.Kaji se dvěma větami a smrtícími, nenávistnými pohledy, jež upírá zhusta přímo do kamery, tj.do publika (obzvlášť znepokojivé je to při scéně, kdy je znásilňována čtyřmi maskovanými dozorci). Muži (s uniformou i bez ní) jsou zobrazeni jako sadistické, nadržené bestie…a také tak po zásluze pojdou. (10.08.2008)