Sengoku rokku hayate no onnatachi

Prvý koment. Sengoku rokku hayate no onnatachi aka Sengoku Female Warriors aka Naked Seven je vykrádačkou Kurosawovho masterpiecu Sedem samurajov. Hasebe sa však látky ujal iba počtom hlavných predstaviteliek a dejová línia si ide po svojom. Skupinka siedmych krások sa zapletie do obchodu s vtedy veľmi vzácnymi strelnými zbraňami. Ako to už býva, nie všetko ide podľa plánu a všetko sa začína komplikovať. Predstaviteľ romano-puro sľubuje okrem vypočúvania skrz znásilnenia aj slušné herecké obsadenie. Každá bojovníčka z nahej sedmičky patrila vo vtedajšej dobe k špičke medzi subžánrovými hviezdami (napr. neskutočne krásna a charizmatická Mari Tanaka) (22.06.2014)

3 ženy, vyzerajúce sa o seba postarať v feudálnom Japonsku, skontrolujú zbrane padlých po boji a znalecky študujú, ktoré sú ešte užitočné. Pri boji, ktorý pozorujú, poteší mužská nadutá povaha, odmietajúca sa vzdať. Samozrejme, že sa ukáže, že žien je v skutočnosti 7, žiadny recruitment sa vo filme nekoná, ukazuje sa rovno súdržná skupina, kde jednotlivé hrdinky spoznávame menej ako v Kurosawovom filme. Sú banditky spojené s väčšou mužskou skupinou a obe pohlavia bandy využívajú rôznych ľstí na dosiahnutie úspechu pri svojom povolaní. Pri sexuálnych scénach Hasebe je kamerou od páru meter alebo pol metra, možno bližšie, aby na pár sekúnd rýchlym strihom prepol na zábery vzdialenosti dvoch či troch metrov a zase sa vrátil na dlhšie bližšie. Ďalej strihom kontrastuje meditáciu jedného z banditov a jeho omm počas orgií kamarátov, čo sú pár metrov od neho. Pri drsnejšom sexe zase ponúka bližší záber striedaný so vzdialenejším a obohatený o tmu, ktorá trvá pár sekúnd a potom sa prepne späť na scény a asi má dodať scénam viac napätia. Tmu (čierne okno filmového pásu) využíva aj pri scéne mučenia. Divák je na túto tmu už zvyknutý, tak mu nepríde čudné, že nastane práve nájazde z brucha zmučeného tela ženy na partie pod ním a svetlo nastáva už pri cudnej časti tela, nohách. Štylizovanie sexu je tu asi najprepracovanejšou a najvýraznejšou zložkou filmu. Režisér s nebojí brutality, ukazuje ju napríklad šípom do oka. Film ale zlyháva v podstatnej veci pre žáner, a to v boji skupiny proti skupine, tu ozaj nie sú kvalitné scény alebo dobré nájazdy kamery. Kamera priamy boj ani veľmi nezachytáva, uhýba len na sekanie jednotlivcov mečom, pričom nevidíme, koho sekajú, radšej chce ohromovať spŕškami takého množstva krvi ako v splatteroch. Na davové scény jednoducho treba mať aspoň peniaze a trocha talentu tiež neuškodí. Čo sa zase filmu z tohto obdobia nedá uprieť, je surovosť vzťahov mužov a žien, ktorá mi príde vykreslená celkom dobre. Film poteší aj krásnymi interiérmi v 25. minúte. Rytmickosťou hudby pomocou bubnov a iných nástrojov robí režisér zase napínavé scény, ktoré tak napínavé zasa nie sú. Moderná hudba už ku filmu veľmi nepasuje. To visenie muža a ženy z konáru za chodidlá bol sex? Lebo sa mi nezdá byť pravdepodobné pri polohe dole hlavou, aby mužov krvný obeh zároveň pri sexe fungoval, ako má. V rozdelení postáv dobrá a zlá strana nie je, sú len strany viac či menej sympatické a uznávajúce viac či menej častí všeobecného morálneho kódexu. Škoda ale nedostatočného podkreslenia postáv, ich strety by boli zábavnejšie a napínavejšie. Najviac asi pobaví vodca banditov Taro s jeho smiechom, s ktorým spolupracuje skupina neohrozených bojovníčok. (14.04.2021)