Šalamoun a královna ze Sáby

Vo svojej dobe to bol určite hit a má to aj doteraz svoju kvalitu, čo sa týka kostýmov, hudby, historického spracovania. Na môj vkus to bolo až príliš nábožensky ladené, mohlo tam byť viac politiky ohľadom Šalamúnových činov a ako dosiahol za jeho éry Izrael vrchol svojej starovekej slávy. Autori ale poňali tento príbeh svojim štýlom bez sledovania historických udalostí a pozadia. (24.05.2016)

"SKUTEČNÁ MOUDROST SPOČÍVÁ VE SCHOPNOSTI ROZHODNOUT MEZI PRAVDOU A LŽÍ." Slyšet tuhle citaci jen tak náhodou, někde v televizním kvízu, já bych toho Šalamoun snad i tipl :-) Ano, ano, scéna s rozdělením dítěte samozřejmě nechybí a je to v pořádku :-) Vlastně se mi film celkem líbil, je to ta klasika na poli výpravného filmu starého Hollywoodu, choreografie bojových scén spíš statická, zato komparzu dostatek, výprava, lokace... Akorát ty kostýmy dnes vypadají trochu maškarádně, třeba ve srovnání s BEN HURem ze stejného roku... Režisér Vidor byl sice slavným tvůrcem a Šalamoun byl jeho posledním filmem, ale Wyler je holt jen jeden. 65% (21.01.2023)

,,TVOJ KRÁĽ SKUTOČNE STAVAL VEĽKORYSO. TAKÉ STAVBY NIE SÚ ANI V EGYPTE ... A TO VŠETKO, PRE BOHA, KTORÝ ANI NEVIDÍ.“ __ Prvá polovica filmu je kvalitou veľmi diskutabilná najmä vzhľadom k tomu, akým bol King Vidor gigantom amerického filmového priemyslu. Všetko je samozrejme chybou slabšieho scenára, ktorý svoje kvality ,,rozvíja“ práve tu a tu ponúka aj niekoľko vyložene trápnych scén. Najhoršou z nich je bezpochyby smrť kráľa Dávida (Finlay Currie – v ten istý rok si zahral Baltazára v megaoscarovom Wylerovom ,,Ben-Hurovi".) – je zbytočné ju rozoberať; kto film uvidí, ten pochopí. Posledná hodina ale ponúka predstavenie snažiace sa ísť na plné grády a to zachraňuje film z vôd priemernosti a u mňa sa postarala o 4*. Sú tu hneď dve zapamätateľné scény, jednak pohanské orgie a následný Boží hnev (naozaj na svoju dobu úžasné nakrútené a ak by sa jej o niečo neskôr chopil nebojácny režisér, mohlo by sa jednať o jednu z kultových scén kinematografie. A nemyslím tým nič v štýle Tinta Brassa.) a potom scéna s priekopou. V tejto súvislosti by sa hodilo pochváliť špeciálne efekty, ktoré v mnohom zachraňujú miestami veľmi lacno pôsobiace kulisy. A Gina tu hrá presne tak, že vtip so zvesením obrazu buď jej alebo Husáka, by až tak humorný nebol... (59. hodnotenie, 6. komentár k filmu) (17.04.2010)

... a tentoraz sa zas plne stotožňujem s názormi "renomovaných kritikov" [H. Medvedom & R. Dreyfussom], že sa zrovna v tomto ojedinelom prípade jednalo vari i o jeden z vôbec najhorších titulov všetkých čias, teda podľa tohto konkrétneho knižného titulu: „Päťdesiat najhorších filmov všetkých čias”, v ktorej by som mimochodom a bohužiaľ našiel i práve tento: Teatrálny, povrchný a strojený; ďalej taktiež k tomu i s umelými kulisami a naprosto otrasnou výpravou prevedený, a s následne ešte i otrasnými, hereckými prejavmi áčkových hercov zahraný [teda najmä, čo sa teda celkovo týkalo prejavu postavy: Adoniaša v podaní Georgea Sandersa, ktorého som počas trvania tejto »filmovej tortúry«; skrátka NEZNÁŠAL, až sa za to i trochu hanbím, nakoľko sa celkom jedná o charakterného herca ... ], a to ani nehovoriac o mizerných replikách postáv, čo doslova znásobovalo moju celkovú apatiu voči tomuto počinu, ktorý totálne SFUŠOVAL snáď nikto iný, ako klasický režisér klasického Hollywoodu: King Vidor, ktorý si následne potom s režírovaním počinov viacej ani neškrtol! • Kde sa vlastne stala chyba, keď vskutku pomerne dosť kvalitní herci [myslím iba Y. Brynnera a G. Lollobrigidovú], v nadväznosti na kvalitného režiséra, ktorý nakrútil také «umelecké diela», akými v podstate skrz mojou osobou doposiaľ videnými boli: Stella Dallas a Čarodejník z krajiny Oz, kde bol jedným z viacerých režisérov sa podieľajúcich na tejto nespochybniteľnej, muzikálovej CLASSICE, alebo za videnie určite stojí i Duel in the Sun; pričom za kamerou stál i kameraman Freddie Young, ktorý sa možno vďaka tomuto nepríliš kvalitnému titulu, aspoň poriadne vytrénoval [totižto kompozícia obrazu v jeho priamom podaní, bola zrejme jediným svetlým momentom naprieč celkovým strašným UTRPENÍM, akému som musel čeliť!] hneď na ten nasledujúci v podobe geniálneho KLENOTU KINEMATOGRAFIE: LAWRENCE of ARABIA, a tak sa teraz ihneď opýtam, v čom spočíva[lo] celkové ZLYHANIE z pohľadu ako z celku? • S vysokou pravdepodobnosťou za to mohol nielen asi len »nedopečený scenár«, ale zároveň si myslím, že rovnako i úmrtie pôvodného predstaviteľa izraelského kráľa Šalamúna [Tyrone Power totiž zomrel behom nakrúcania], kedy sa tieto jednotlivé faktory mohli podpísať na celkovom zlyhaní, ktorému nezabránil ani príchod novopečeného protagonistu v podaní Yula Brynnera, ktorý bol úplne bezmocným, ako aj všetci ostatní, ktorí sa podieľali na tomto odstrašujúcom príklade! • Z mojej strany to už asi bude úplne všetko, čo mám na srdci ... (03.11.2023)

Izraelský král Šalamoun (Yul Brynner) se zamiluje do krásné a bohaté královny ze Sáby (Gina Lollobrigida). Když jí však povolí vykonat pohanský obřad na posvěceném místě, dojde mezi Izraelity k velkému pohoršení. Nastálého zmatku využijí Egypťané a na Izrael zaútočí... Jedná se o poslední Vidorův film. Šalamouna původně hrál Tyrone Power, který však zemřel 15. listopadu 1958 při natáčení poslední scény, souboje s George Sandersem, na srdeční příhodu. Vše tak muselo být natočeno znovu s Yulem Brynnerem. Se svým milostným příběhem a stále ohromujícími bojovými scénami je tento film jedním z nejlepších monumentálních děl padesátých let. (28.02.2005)