Genpin

[AFF 2011, Trenčianske Teplice] "Niekto zomrie pri narodení a niekoho duša zomrie ešte pred narodením“. V dobe nerozvážného preferovania cisárskych rezov a injekčných epiduralov sa objavuje doktor Tadashi Yoshimura, ktorý (už dosti dlho) zcela zrozumiteľne a eklatantne presadzuje príchod novorodencov samovoľnou, neusmerňovanou cestou. Tento vzdelaný pán prostredníctvom neformálnych sedení pomáha nadchádzajúcim mamičkám pochopiť/uchopiť čarokrásnosť tehotenstva, ako aj samotného pôrodu vlastného potomka. V útrobách prírodnej kliniky alebo domova im ordinuje nezvyčajné (hlavne drepové/krokové) cvičenia, ktorými sa snaží docieliť čo najhladší priebeh (imho) vyčerpávajúcej a náročnej-deväť mesačnej periódy. A v konečnom dôsledku v určitom zmysle tvrdí : „kto nedokáže akceptovať smrť, popiera život.“ a „čo sa mať, nech sa stane“, čím zámerne neprivoláva nešťastie, ale práveže volí prístup plný otvorenosti-nadmernej oddanosti. Jeho „message“ je obrovsky šlachetný, vo svojej podstate filantropický a či sa to niekomu páči alebo nie aj pravdivý. Noami Kawase je žena na správnom mieste, ktorá explicitne, ale aj veľmi nežne zaznamenáva praktickú a psychickú spôsobilosť ďalšieho, nie až tak známeho lekárskeho fenoménu. Ide o skromný, inteligentne jednoduchý systém pozorovania cez pokojnú optiku, v ktorom dostávajú priestor pudové nuancie a prejavy. I keď táto štúdia mohla byť o 30 minút kratšia a mohla v kratšom intervale rozviesť aj iné-spoločnosťou zakrývané-úskalia tejto chúlostivej témy, tak som rád, že niekto sa konečne zaoberá možnosťou „nekorigovaného“ počatia a prikláda jej svojim umeleckým postojom nesmiernu dôležitosť. S tým nemôžem nič iné, len súhlasiť. Veľké 3*. (21.06.2011)