Recenze (1)
Skupinka jedenástich starostlivo vybraných ľudí, každý s inými individuálnymi schopnosťami a zručnosťami, sa zrazu s podivnými náramkami na ruke prebúdzajú z bezvedomia uprostred opusteného skladiska. Po počiatočnom šoku sa vo dverách objaví tajomná osoba, ktorá im za pomoci videoprojekcie túto situáciu objasní. Všetci z nich sú zaradení do miliónovej hry. Kto z nich sa prvý dostane na druhý koniec mesta do vily znudeného baróna, získa 3 milióny yenov. Také jednoduché to ale nebude. V hre totiž existujú aj riziká - a tým najhlavnejším je smrť. Po ich krku totiž pôjde skupinka "lovcov" s kalašnikovmi. Pokaiľ sa niekto pokúsi opustiť hru alebo utiecť, tomu náramok vstriekne do žíl smrteľný jed. Pravidlá sú teda dané, už zostáva dodať len jedno - Do boja! Komu toto natienenie deja niečo pripomína, má pravdu. Tokyo 10+01 je totiž priamou paródiou / poctou výbornému kultovému filmu Battle Royale. Sám záporák totiž narovinu oznámi, že "Barón je veľkým fanúšikom Kinji Fukasakuho" a že predsa už aj pán Kitano povedal "Život je len hra". Režisér Higuchinsky, ktorý nás tak príjemne vystrašil svojim filmom Uzumaki, tentokrát zaraďuje spiatočku. Film má nulový rozpočet. To nevidíme len na lacnom digitálnom zašumenom obraze kamery, na divných prostrediach (všetko sa odohráva v dákych tmavých prázdnych chodbách, skladiskách, opustených továrňach apod.), ale i v neuveriteľne zlých kostýmoch, prehrávajúcich hercoch, či smiešneho make-upu (hlavný hrdina má na tvári namaľovanú jazvu fixkou!!). Predstavte si scénu z akéhokoľvek ochotníckeho divadla - Tokyo 10+01 je na tom po všetkých stránkach ešte horšie. Nad dementnými dialógmi sa ani nejdem pozastavovať, pretože ich kľudne tromfne akcia, počas ktorej lovci kalašnikovmi z niekoľkých metrov hrdinov neustále kropia stovkami guliek, pričom samozrejme nikoho nikdy netrafia. I keď je film dosť nudný a nič sa v ňom vpodstate nedeje, je svojou absurdnosťou občas podivne zábavný, aby vás počas svojich kratučkých 70-tich minút v kresle podržal a možno i donútil pustiť si po ňom radšej Fukasakuho klasiku. ()