Les Fragments d'Antonin

Zaujímavý film s niektorými veľmi realisticky nakrútenými scénami. Dôraz bol kladený na psychológiu postáv. Za najväčšie problémy filmu považujem rozháranosť tvorivých snažení, nekompaktnosť príbehu i jeho nereálnosť. Napriek všetkému bolo pre mňa sledovanie filmu užitočným strávením času. (27.08.2015)

Filmy z prvej svetovej vedia byť pekne depresívne. Potvrduje to už začiatok so známymi originálnymi zábermi postihnutí nervovým plynom s ľuďmi akoby bez duše. Antonínove fragmenty života sú síce o niečom trochu inom, ale výsledok je rovnaký. Duševné utrpenie nezvládol a dočká sa vyslobodenia v starostlivosti lekárov, ktorí ho majú skôr ako študijný materiál? –––– Ako ich vymaniť z minulosti? Spomienka na peklo... Peklo spomienky... (25.08.2015)

Jednotlivé fragmenty do seba nezapadajú ako celok, ale trieštia ho na do seba uzavreté časti. Napr. dvom dejom, ktoré sa divákovi zobrazujú striedavo (prítomnosť = liečba a minulosť = zážitky z vojny) sa pripisuje spočiatku rovnaká váha, no ukáže sa, že liečba má na hlavného hrdinu len minimálny vplyv a záverečným twistom je úplne podkopaná a vyznieva dostratena. Film ukáže hodnoverne hrôzy vojny a ich vplyv na jedinca, no nepatrí medzi tie najlepšie. (30.08.2015)

"Dozviem sa niekedy koľkých mužov som zabil?...Lebo ja UČITEĽ som zabíjal...Ja, čo som odmietol ísť s bratmi na poľovačku..." Film rozpráva o pacientovi z vojenskej psychiatrickej liečebni, ktorý je úplne mimo. Vraciame sa do čias, keď bol v plnom zdraví a postupne sa dozvedáme ako a prečo sa tam dostal. Film zdobí výborná podmanivá hudba ako od T. Newmana a šikovne dotvára atmosféru filmu natoľko, že som sa s hodnotením priklonil k slabším štyrom hviezdam. Film odvysielaný na STV 2 pri príležitosti 100. výročia od vypuknutia 1. svetovej vojny. 70%. (20.09.2014)

Francuzsky priemerny film o frontoch 1. svetovej vojny. 55 % (29.07.2014)