Zielen van Napels
Duše Neapola
Obsahy(1)
Jedinečná nádhera Neapola, rozprestierajúceho sa na brehu obrovského zálivu v tieni sopky, inšpirovala Goetheho k slávnemu výroku: Vidieť Neapol a zomrieť. No Neapol má viac tvárí. Za nádherou a vznešenosťou, ktoré sa datujú od čias, keď mal ešte Neapol veľký politický a spoločenský vplyv, tu nájdeme aj chudobu a nešťastie. Filmový režisér Vincent Monnikdendam svoje putovanie končí v zastrčených uliciach a príkrych uličkách, kam sotvakedy prenikne slnečný svit, kde toto prastaré mesto ovláda temná dráma a frivolnosť. Ústredným motívom filmu je obraz Sedem skutkov milosrdenstva od Caravaggia, majstra štýlu clair-obscur. Toto dielo namaľoval v roku 1607 na základe objednávky od urodzených zakladateľov Pio Monte della Misericordia, charitatívnej inštitúcie, ktorá je činná dodnes. Legendy o Caravaggiovom diele, ako aj história Pio Monte, či radosti a strasti Neapolčanov sa v tomto dokumente navzájom striedajú, aby dohromady vytvorili farbistý portrét s Neapolom v hlavnej úlohe. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (2)
Zpočátku zajímavý dokument snažící se ukázat Neapol i z té obrácené strany než jak je většinou představována v turistických průvodcích. Postupem času se však dostaví nuda, protože tvůrce neustále střídá dva obrazy (nejchudší z chudých x aristokratická smentánka, která založila charitativní organizaci na pomoc těmto chudým). Celým filmem se proplétá motiv Caravaggiova obrazu "Sedm skutků milosrdenství" a tento motiv má propojit minulost a současnost v Neapoli. Dokument přesto nepůsobí jako propojený celek, spíš jako pospojované příběhy jednotlivých lidí, kteří v něm vystupují. Jako krátký dokument by takové téma a jeho pojetí bylo výborné, ale na 94 minut to prostě nestačí. ()
Postihnutie charakteru Neapola v štylizovanom dokumente. Život mestskej chudoby prekladaný ukážkami charity aristokracie a ďalšími maškarádami bohatých. Miestami sa film stáva obrazovou básňou rôzne odtieňovaného oranžového mesta s bohatou históriou a sopkou nad ním, ako večným výkričníkom pominuteľnosti. Zábery sprevádza slovo aktérov deja, či už ide napr. o chudobného pouličného transvestitu, živiaceho sa predajom lósov, ženy ulice alebo príslušníkov mestskej honorácie. Kamera úspešne maľuje Caravaggiove diela novým spôsobom, ctiac jeho svetlo vystupujúce z nepreniknuteľnej temnoty. A nad všetkým ľudským hmýrením čnie Vezuv. Dielo, ktoré premyslenou kompozíciou odkrýva rozpory mesta a myslenia jeho obyvateľov, nádherne pracuje s obrazom a dokáže nenudiť a podnietiť k začítaniu sa o nevypovedanom. Kvalitný dokument, ktorého o najvyšší stupienok pripravili čiastočne prepatetizované, či nezrozumiteľné poetické pasáže. ()