Kyôsô jôshi-kô

Zajímavá dějová smyčka reflektující nejen protivládní protesty konce šedesátých let, ale i onu dobu jako takovou. Povedená hudba. Nádherná zasněžená krajina. Až dojemný dramatický příběh. (31.05.2017)

Experimentální psychologický thriller (no, kdo by to u Wakamatsua čekal, že;)) s intimní, rafinovaně mysteriózní atmosférou. Asi by to byly jen ***, poněvadž střední část filmu je oproti počátku a konci přece jen o něco prázdnější. K silným **** však dopomáhá závěr s chytrou a ve své podstatě hluboce exploatační pointou (byť se jinak rozhodně nejedná o zástupce žánru). Kladné body přidá i citlivě zkomponovaný sountrack, jenž dokonale reflektuje vizuál i děj. (23.06.2009)

Student zbitý policií se uchýlí k bratrovi, ten ho však taky zbije. Zachrání jej bratrova manželka, s níž utíkají a milují se.../viz pozn./....Citlivě podaný dramatický příběh (17.03.2022)

Na začiatok čiernobiele protesty a vojaci vo Wakamatsuovom filme, nejaké pokriky. Potom sa z čiernobielej prepne do farby a máme tu na hlave poraneného utekajúceho mladíka za tónov ľahko napínavej jazzovej hudby. Po úvodných titulkoch panelák, potemnelá izba so svetlom zvonku a celkom presvetlená izba zvnútra vo farbe a v nej drsný, hlučný, hádajúci sa mužský hlas. Žena štrikuje a starší brat policajt fackuje poraneného mladšieho brata Kena Yoshizawu, revolucionára, ktorý ho presviedča sa pridať ku jeho skupine, no niisan to odmieta. Ken sa nebráni bratovej bitke, no uráža ho slovami. Žena to nevydrží a do incidentu fatálne zasiahne. Po zásahu sa ozýva veľmi vážna, osudová hudba nešťastnej udalosti. Vlaková stanica a vychádzajúce slnko v krajine vychádzajúceho slnka. Preživší zahladili stopy a vo vlaku pozorujeme ich rozhovor bez otvorenia úst. Hovoria, ako pripravili plán a čo bude po ňom, no vidíme len mlčiacu scénu. Sneh v Japonsku som vo filmoch zatiaľ často nevidel, no teraz prišla tá príležitosť. Atmosféru nepeknej vlakovej stanice, podobnej tým slovenským, dotvára spevavé asi žobranie. Utečenci sa stretnú aj s čudákom, čo doplával z mora na pláž a chce znásilniť hlavnú ženskú hrdinku napriek tomu, že má mužskú spoločnosť. Obranca sa snaží filmovo škrtiť dlaňami, ale to samozrejme nefunguje. Wakamatsu využíva pestré farby na podporenie atraktívnej vizuálnej zložky, a to svetložltú, červenú a zelenú. Scéna zastania sa bičovanej nahej ženy nedáva žiadny zmysel, lebo kto by to už spravil, keď je sám na úteku? Výčitky v postavách ostávajú a neustále sa nimi zaoberajú. Tému zločin a trest najlepšie spracoval asi Dostojevskij a Wakamatsu s Adachim tomu veľa nepridali, no bolo to obstojné, aj keď dej dlho stál na jednom mieste. V závere Adachi v scenári pridáva mysteriózno nezodpovedanými otázkami vytvárajúcimi ďalšie problémy a výzvy a Wakamatsu k tomu pridáva napínavú hudbu, ktorá predznamenáva tragédiu. Tento žánrový posun je zaujímavý a bavil by ma asi viac ako romantika na úteku, keby dostal väčší priestor. (05.07.2023)