Režie:
Franek ChmielScénář:
Viera UsačevováKamera:
Marián MinárikHudba:
Ada RehorováHrají:
Michal Dočolomanský, Zdena Studenková, Ladislav Chudík, Jozef Adamovič, Jozef Dóczy, František Dibarbora, Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Laca, Leopold Haverl, Teodor Piovarči (více)Obsahy(1)
Dvojdielna televízna inscenácia nakrútená podľa rovnomenného románu E.M.Remarquea o osudoch európskych emigrantov, ktorí počas druhej svetovej vojny hľadali útočište pred fašizmom v Spojených štátoch amerických. Aj keď sa niektorým podarilo dosiahnuť určitú stabilizáciu svojho života, koniec vojny pre viacerých z nich neprináša iba pocit víťazstva, ale aj dezilúziu, že nacizmus nie je definitívne porazený. Hlavným hrdinom príbehu je Robert Ross, ktorý po zmene identity a v túžbe po zmene života prichádza na "slobodný" kontinent. Hľadá prácu, nájde rozporuplný vzťah s nevyspytateľnou Natašou, no zdá sa, že pred tieňmi minulosti len tak ľahko neunikne. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (10)
Film je spracovaný podľa rovnomenného románu Ericha Maria Remarque vlastným menom Erich Paul Kramer.V roku 1933 fašisti nechali spáliť jeho knihy a v roku 1938 ho zbavili občianstva. V roku 1939 odcestoval do New Yorku a z toho prostredia pochádza aj jeho román Tiene v raji. Dej filmu sa premieta do rokov 1944 až 1945 a popisuje ťažký život nemeckých migrantov v USA, kde hľadali útočisko pred fašizmom. Aj keď sa niektorým podarilo dosiahnuť určitý štandart svojho života, koniec vojny pre mnohých nepriniesol pocit víťazstva. Vnútorne boli presvedčení že nacizmus nie je definitívne porazený. Z histórie vieme, že Američania týchto utečencov nevítali s otvorenou náručou, ba priam opak je pravdou. Pretože 4.6.1939 loď Saint Louis s 937 židmi vyplávala z Európy do USA. V prístave v New Yorku pasažierom nedovolili vystúpiť na pevninu a tak sa loď musela premiestniť do Havany, kde kotvila dva týždne a taktiež nikto nesmel loď opustiť a po dvoch týždňoch sa loď musela vrátiť do Európy a v Antverpách na nich už čakalo gestapo.Viac ako 250 z nich zahynulo v koncentračných táboroch. ()
Dalo by sa jednoducho: stará ale dobrá televízna inscenácia. Pre mňa príjemným prekvapením autorka hudby Ada Rehorová, o ktorej však nevieme vôbec nič. Napriek brilantnému výberu podmazu pod jednoduché a jasné dialógy Roberta s Natašou v podaní Floydov (Shine On You Crazy Diamond), či Gerswinovej rapsódie v modrom a podobne. Veľmi dobré herecké obsadenie, ktoré jednoznačne nesklamalo, Zdenka na štvrť sekundy zasvietila bobríkom, čo viac by si mal divák želať? ()
Ťažko povedať, či je tak dobrý Remarquov román alebo naši herci, ktorí to zahrali opäť výborne. Inscenácia s viacvrstevnatým príbehom a nie jednoduchou témou nacizmu, ktorá ovplyvňuje jednotlivé osudy ľudí aj ďaleko od rodného Nemecka. A Amerika ako krajina tisícich príležitostí nastavuje tvár všeliako. Kulisy mohli byť aj lepšie - fotografický salón či socialisticky vyzerajúce reštaurácie nepridávajú na vierohodnosti. Čo zlyháva v spracovaní, doháňa sa na poli hereckom. Dočko v hlavnej úlohe je dobrá voľba, ale musím pochváliť aj ostatných hercov, ktorí mu viac ako zdatne sekundujú. Mladá Zdenka Studenková, okrem toto, že na svoj vek už podáva profi výkon, sa tu dokonca objaví full frontal nahá (nieže by mala veľa čo ponúknuť). Ako v jedinom filme vo svojej kariére - neurobila tak v žiadnom kinofilme, ani televíznom filme, ale paradoxne v inscenácii. ()
Krásna Studenková ako Nataša v dosť sentimentálnom príbehu lásky k Dočolomanskému ako Robertovi na pozadí fašizmu a amerického biznisu. Už ani nedokážem spočítať, v koľkých filmoch a nenápadných inscenáciách sa Studenková odvážila ísť úplne donaha a tento nevynechala. Dokonalé herecké výkony mi akosi nestačili v príliš zdĺhavom príbehu a prebytku sentimentu medzi hlavnými postavami. Dejová linka s Pántikom ako biznismenom Warwickom bola lepšou stránkou filmu. –––– Ale uvedomte si, že nacizmus možno nenávidieť, ale nemeckej ekonómii možno dôverovať. Môj milý, musíme ísť s duchom času. ()
Viděl jsem to poprvé 34 let po natočení a čas tomu nic neubral. Samozřejmě velký podíl na kvalitě má Remarquova předloha, ale režisér i herci věru nic nepokazili, byť museli pracovat s chudým rozpočtem a televizními prostředky. ()
Reklama