Starý dům uprostřed Madridu

Je obdivuhodné, že intelektuál SAURA do svojho autorského a komerčnému divákovi (akým som sa narodil) na prvý pohľad neprístupného filmu zakomponoval dobový a navýsosť komerčný šláger (Jeanette - Porque Te Vas). Keď som tú skladbu počul ešte ako sopliak, samozrejme, že som si ju do nemoty pospevoval. :-) A jedného letného dňa roku 1988 som sa ponevieral okolo nášho provinčného kina a tú skladbu som počul z kinosály. Keďže ma nesmierne zaujímalo ako asi vyzerá speváčka, v naivnej predstave, že o nej nakrútili film, som sa do kinosály prešmykol. A zhliadol som vtedy neprístupný film (v ktorom samozrejme žiadne neprístojnosti - žiaľ - neboli), ktorý ma ako vtedajšieho fanúšika MacGYVERa preniesol do úplne iného sveta. Čiže SAURA je zodpovedný za moje nekomerčné precitnutie. (7.5.2009) (07.05.2009)

Ana je veľmi zvláštne dievča. Pozorne vníma svoje okolie, načúva, dokonalo imituje dospelých, v noci sa túla po dome, často myslí na smrť, nevytiahne päty z domu, ktorý jej neustále pripomína mŕtvych rodičov, všetci sa tam s ňou bavia ako s dospelou ... a bohvie, či tomu všetkému vlastne rozumie. Je to predsa len dieťa. Zvláštny film, zaujímavá hudba. 2,5* (03.06.2016)

Osudné udalosti ako smrť matky nasledovanej smrťou otca, sex otca s inou ženou, príchod tety ako novej matky a sledovanie babičky, ktorá zabúda na to, čo prežila vo svojom živote a túži zomrieť, by mohli byť zobrazené úplne inak. V Cría cuervos však spôsob splynutia minulosti/prítomnosti/budúcnosti, zvláštne vyrozprávanie sledu udalostí a dlhé scény bez slov, ktoré majú za úlohu umocniť Vaše pocity, dodávajú originálnosť. (21.03.2009)

"Nechápu, jak někdo může říct, že dětství je nejšťastnější období života. To jistě nebyl můj případ... Proto možná nevěřím ani v dětský ráj, ani v dětskou nevinnost...," vzpomíná dospělá Ana na smutné období, které nám tak fascinujícím způsobem zprostředkovává Carlos Saura. Film Starý dům uprostřed Madridu je plný symboliky a více či méně skrytých narážek na španělskou histroii; metafora odmítání frankistického režimu je tu však všudypřítomná a naprosto zřejmá. Rok 1975 je smrtí diktátora a současně je počátečním okamžikem před neznámou budoucností, která je tu tak krásně zobrazována v postavě malé Any, kterou naprosto fantasticky hraje Ana Torrent. Ana je ztělesněním španělského mládí, které odmítá útlak (Anin otec a přísná teta), touží po svobodě (Anina touha je oba zabít), stýská si po starých časech (Aniny vzpomínky na mrtvou maminku a soucit s babičkou)...atd...atd... Saura točí pro mě velice oblíbeným "buńuelovským" způsobem a tento snímek je navíc tak silný, že si zaslouží jen plné hodnocení. Btw.: taky se vám stává, že vám v hlavě celý den zní melodie, které se nemůžete zbavit? "Hoy en mi ventana brilla el sol y el corazón, Se pone triste contemplando la ciudad, Porque te vas...." (07.09.2006)

Úchvatné. Zážitok. Kruto realisticky smutné a zároveň úsmevné rozprávanie o detstve. A vraj osude Španielska. Film som sa rozhodla pozrieť 1.) vďaka vtipnému komentáru pána Blažejovského a jeho ukážkam filmu 2.) "Por Que Te Vas" som si spievala ešte na hodine 3.) malá Ana Torrent sa veľmi podobala (vzhľadom) na moju mamu 4.) dievča hrajúce Irenu trošku na mňa.:) ___ A dojmy po dopozeraní? Neskutočné! Výstižné. Trošku smutné spomienky a miestami prirovnania k môjmu detstvu. Na rozdiel od ostatných mi to ale neprišlo také drsné. Tým, že príbeh sa rozpráva očami malého dievčatka, vidíme jej premýšľanie, lepšie rozumieme príčinám jej konania. Chápeme, že to bolo prirodzené vyústenie situácie. Ale som prekvapená, ako verne sa im to podarilo zobraziť, i detstvo a čo s tým súvisí. Ana Torrent ma celkom dostala. To dievča je osobnosť. Takisto hudba. Perfektná. V podstate "soundtrack" tvoria 2 skladby: Canción y Danzas N.6 a Por Que Te Vas. A prekvapivo to stačí a ani jednu už nedokážem vypustiť z hlavy. Ale veľmi sa mi páčia, takže nevadí!:) __ celkovo: nádherný úprimný film s nadhľadom ale i pohľadom z vnútra rozprávajúci, čo sa v nás môže diať a ovplyvňovať nás, keď ešte nemáme vek na priame pamätanie si vonkajších pohnútok, ktoré v nás len zachovajú stopu a my nevieme, prečo tak v budúcnosti činíme. (02.04.2010)