Stůl pro čtrnáct

Další z mnoha příkladů kvality televizní tvorby ČST. Když se člověk vyrovná s nadabováním Obermaierové, může si plně vychutnat citlivě natočený příběh o tom, jaká krásná dřina může být rodina. Ocenila bych nejen výborné herecké výkony, které u dvou profesionálů beru vlastně jako samozřejmost, ale především absenci sentimentálních žvástů. (22.06.2013)

Film sa natáčal v mojom rodnom meste v ten istý rok, ako som sa narodil, tak už len z toho dôvodu som si ho pozrel. Ako to vo filme prebiehalo, zhruba tak to fungovalo aj v realite. Jedna z rodín, resp. rodičov, čo vychovávali deti, niekedy krátko po revolúcii, boli naši rodinní známi, tak občas sme tam chodili na návštevy a medzi deťmi som si našiel aj kamarátov (mal som asi 12 rokov). Rodičia okrem dvoch vlastných detí mali asi 10 ďalších a fungovali ako jedna veľká rodina. V dnešnej dobe už to tak nefunguje, rodičov nahradili vychovávatelia, mestečko sa prakticky ničím nelíši od ostatných detských domovov a aj staré kamarátstva zanikli. Trochu mi vadilo, že dej filmu sa takmer výlučne točil v samotnom Detskom mestečku a zo samotného Trenčína tam bolo veľmi málo záberov (ktoré boli unikátne a vzhľadom na dnešnú dobu by sme ich už nezažili). Zaujímavosťou je, že v tom istom období sa v Trenčíne točil film Smoliari, ktorý ponúkal viac exteriérov, čo sa týkalo mesta. (25.12.2019)

Ťažko nájsť profesiu, ktorej by za socializmu nebola venovaná inscenácia. Keď už boli vybavení ovocinári, či vodiči štrku, atraktívna téma, ako detský domov rodinného typu, nemohla zostať bokom. Škoda schematických postáv, autoritatívny starší náhradný rodičia proti mladším, pokrokovým, ktorí svojím prístupom skrotili aj najväčšieho nespratníka. Keďže som na SŠ sedela z 2 dievčatami z tohoto zariadenia, dovolím si tvrdiť, že deti z Detského mestečka boli do života určite lepšie pripravené, ako z klasického detského domova. (23.10.2015)

Veľká snaha bola zrazená na kolená dobovými nárokmi na obsah filmu. -Ak jej občas nestrúhnete, nemôže z nej vyrásť správna občianka.- Kým charaktery pestúnov boli vykreslené situačne, v prípade detí to naopak bolo zúfalo doslovné (dialógy, sny, spomienky). Práve dialógy sú až zarážajúco slabé - jednoduchučké. A ten dôraz na súnáležitosť ku kolektívu je už z dnešného pohľadu úsmevný. Búrlivý charakrer hlavnej postavy sa priam ponúkal na hlbšiu psychologickú sondu, tej sa však možno tvorcovia báli. Zdá sa mi, že socialistická scenáristika preferovala pohľad trebárs na adopciu očami dospelých, zatiaľ čo USA inklinuje k pohľadu na realitu očami detí resp. predovšetkým teenagerov. To sa dá logicky odôvodniť tým, že teenageri sú najpočetnejšou podskupinou vrámci divákov amerických filmov. (15.10.2015)

ČESKOSLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 2 = 24.12.1978, pôvodný televízny film (autorka: Zora Krištúfková) - Aj dnes vysoko aktuálny príbeh o mládeži vyrastajúcej v pestúnskej starostlivosti a náhradných rodinách. V hlavnej úlohe mierne afektovaná ANDY TIMKOVÁ, známejšia dnes skôr ako moderátorka markizáckeho TELERÁNA. (1.8.2008) (01.08.2008)