Haze

Moderní forma trýznivého inferna, vyznačující se nebývalou naturalističností, porcí napětí, utrpení a soucítění zároveň. Hlavní symptomy vyskytující se během sledování: zrychlené dýchání a vyšší tepová frekvence, kousání nehtů, nezvyklé obličejové grimasy a pocuchání už tak křehkých nervů. 85% (31.10.2009)

Ak trpíte klaustrofóbiou, vyhnite sa tomuto filmu oblúkom. Praktický celý "príbeh" /našťastie ide o krátkometrážny film/ sa totiž odohráva v akejsi temnej šachte, plnej desivých zvukov a výjavov, ktoré môžu byť skutočnosťou, ale rovnako tak halucináciou protagonistu. Temný, bezvýchodiskový feeling spolu s premisou človeku nemôže nepripomenúť Kocku, hoci Tsukamoto predsa len ide na "vec" trochu inak, minimalisticky - a v konečnom dôsledku introspektívnejšie. Záver filmu je prekvapivý, ale nemožno ho nazvať čistokrvnou pointou, pretože namiesto vysvetlenia iba rozširuje možnosti interpretácie. Výber je na divákovi. Vizuálna stránka a nadupaná, hoci striedmo použitá hudba umocňuje zážitok z tejto exkurzie v pekle takmer na úroveň "tripu". P.S. Pre znásobenie zážitku odporúčam pozerať v hlbokej noci, v hodne tesnom spacáku a so slúchadlami. (13.02.2007)

No, nič moc a to som sa na to celkom tešil. Chlapík sa prebudí uveznený niekde v podzemí tmavom ako Luník IX napoludnie a vôbec nič si nepamätá. Chvíľu sa plazí, potom sa zahrizne do rúry na stene, posúva sa ďalej, zuby mu škrípu o kov a do hlavy ho bije dáke kladivo. Zatiaľ vcelku fajn a ešte sa to zahustí keď nájde nejaké zmasakrované telá. Nájde tu bohužiaľ aj jednu živú osobu s ktorou sa potom nevyhnutne začne vykecávať. Ich filozofické hlody síce ladia s absurditou celej situácie, ale lepšie by bolo bez nich. Plávanie kanálom medzi rozsekanými údmi to zasa pekne rozfofruje, nanešťastie však nasleduje záverečná "pointa" z rodu WTFUS MAXIMUS ktorá nadobro zabíja výsledný dojem z toho celého. Ak má niekto nejaké podozrenie čo to znamenalo, nech sa hlási u docenta Chocholúšika, ten už z neho tie utkvelé predstavy vyženie. (31.01.2012)

Nie je ľahké byť Cukamotových hrdinom. Hlavne ak tým hrdinom je sám Cukamoto. Haze je príbeh manželstva.. ktoré predstavuje " asi" emočné bludisko. Výrazná subjektivizácia konotácií nám síce môže poslúžiť k vlastnej interpretácií diela, ale na konci( kedy sa dostávame do realistickejšej roviny) sa to akosi významovo rozpadá. Je bludisko metaforou na vnútorný svet, ktorý je stiesnený a utláčaný práve vzťahom? Sú končatiny milenci, ktorých zničila nenávisť Cukamotovho bludiska? Je bodnutá žena v kuchyni dôsledok jeho vnútornej nenávisti? Sú spomienky pre vzťah dvojice relevantné? Je to hra s divákom a s formou. To ide Cukamotovi najlepšie. Ale aj tak to nie je vyslovene film z ktorého by som padal na zadok. Nie že by väčšina jeho filmov taká bola. Len osvedčené prvky vzbudzujúce nepríjemné pocity, sú pre mňa už akosi nezaujímavé. Tetsuo a Snake of June neprekonaný. (12.11.2017)

Shin'ya Tsukamoto věděl, že ve filmu „Haze“ bude potřebovat víc než jen to, co je řečeno anotací. A tak přidal hodně stísněný prostor, z kterého může muž vykukovat a vidět různé děsivé věci. Tyhle obrazy nejsou pěkné, stejně jako ten, u kterého se nakonec zastaví a kde potká ženu. Tam konečně čeká rozřešení, ale vše v duchu gore a nepříjemných vizí s mrtvými lidmi. (22.05.2017)