Cesta na Guantánamo

Pokud mohu soudit, tak toto byl nejlepší dokument, který jsem letos (2006) ve Varech viděla. Nápad spojit dokument s hranou formou se velmi povedl a mě jako diváka emocionálně vtáhl do příběhu čtyř muslimů nespravedlivě obviněných z terorismu. Nemám ráda Bushe a za věty podobného typu (citace z jeho projevu) "Nesdílejí hodnoty jako my." bych mu fakt nakopala p****. Jaké hodnoty sdílí pan B.? Aktuálně byl velmi trefný Putin před summitem G8, když Bush kritizoval demokracii v Rusku, načež mu na to Putin opáčil, že o takovou demokracii jako v Iráku, on nestojí... (20.07.2006)

Silné a autentické. Takto by to malo vyzerať, keď chce niekto opísať udalosti dokumentárnym spôsobom (áno, narážam na ospevovaný Let č.93). Veľmi ťažká téma, ktorá ukazuje nezmyselnosť vojenskej mašinérie a hlúposť (nielen) amerických vojakov. Nezlomiť sa a odolať neľudskému tlaku, len kvôli tomu, že ste v nesprávny čas na nesprávnom mieste, to je hrdinstvo. Najmrazivejšie na tom je to, že stovky ľudí v podobej situácii muselo zažiť niečo omnoho horšie... (12.01.2007)

Výborný hraný dokument. Šílenější než Proces. Těžko uvěřit, že takové věci se skutečně děly/dějí.. Povinná "četba" pro všechny, a především pro ty, kteří schvalují Bushe a jeho politiku (jestli někdo takovej ještě existuje) Tak nelidské chování by nečekal od "civilizovaného" západu nikdo. Z toho bych se zbláznil..nechápu, jak to někdo mohl vydržet. Při smyslech je asi udržela jen víra. Samozřejmě je celý pohled jednostranný a nesmíme zapomenout, že někdo skutečně provedl útok na americká dvojčata a co hlavně, je třeba mít na mysli, že tohle, ač sugestivní, je pouze rekonstrukce, nicméně jiné než nejvyšší hodnocení si tento film snad nezaslouží. (13.04.2008)

Dokument o veľkom omyle. Trocha opíšem dej. Chlapci sa po 11. septembri 2001, v najnesprávnejšej dobe vydali do Pakistanu a následne do Afganistanu, kde sa mal jeden ženiť. Zbalili ich americkí vojaci, ktorí im neverili a preto ich ako podozrivých masovo zbalili a odpratali na Guantánamo, kde boli mučení s cieľom priznať vinu. Vzhľadom na to, že sa vyzývalo na džihád, boli ešte viac podozriví. Nepomohlo im ani množstvo kuriozít, či akože dôkazy, ktorými sa im snažili dokázať vinu, napokon zistili, že sú nevinní a tak môžu akože naďalej spokojne žiť, lebo do politiky sa nepletú. Paradoxne z tohto dokumentu môžu vyjsť dobre aj Američania kvôli tomu, že sa chlapcov nespýtali dokumentaristi na mnoho vecí a mnohé nedokázali, ale prečo by mali byť vinní aj keby iba boli naštvaní a skrz to išli do svojho rodiska? Ak si tento film pridáte k iným dôležitým skutočnostiam, tak zistíte, že nie tí moslimovia tu sú podozriví, ale skôr USA a jej politika, ktorá je možno ešte horšia než tá Sovietskeho zväzu pre boj s ktorým vznikla Al-kájda. Toto je dokument výpovedí, je to hraný dokument, je len o príbehu, nepoodhaľuje zákulisie, proste sa drží témy a nemá pridanú hodnotu (10.07.2013)

No... ehm.... chlad, chlad a ešte raz chlad. Film nepresvedčil o motivácii štyroch Britov pakistanského pôvodu vyraziť si tesne pred svadobnou veselkou do Američanmi bombardovaného Afganistanu. "Len tak si užiť, "Majú tam také veľké chleby" či, "Treba nejako pomôcť Koránu" - sú vratké dôvody pre rozlúčenie sa so slobodou vstupom do vojnovej zóny. Drsne nezapôsobili ani väzenské tortúry. Respektíve ako protipól by som rád videl dokument o väzňoch Talibanu, či muslimských štátov všeobecne (vinných, nevinných aj podozrivých) - a práve porovnaním postupov by sa dalo hovoriť o miere demokracie toho, ktorého štátu. O postupoch našich bratov v Alahovi nás však zväčša nemá kto informovať, pretože odrezané hlavy mlčia. Tretia svetová, ktorú radikálni islamisti nenápadne rozpútavajú na všetkých frontoch si podľa mňa vyžaduje mimoriadne opatrenia. V dokumente sa hovorilo o drsných prvých dvoch, troch týždňoch v zajatí - potom bolo vidieť v rukách guantanámskych väzňov aj Korán, oddych, normálne vypočúvanie. "Verbálno/podpisoví ochrancovia ľudských práv" páchnúci dobrými mravmi často tolerujú ponižovanie a týranie pri výsluchoch grázlov drsniackymi policajtami v kriminálkach. Rovnaké postupy však posudzujú ako neprípustné mučenie pri vypočúvaní obdobných grázlov americkými mariňákmi (podľa ich vlastných slov boli dvaja z troch väzňov rok držaní anglickou políciou za fyzické napadnutie a lúpež) . Zdá sa, že európska fóbia z USA a z nej vyplývajúce drukovanie každej zámienke kopnutiu si do nej je večná. Podotýkam, nehodnotím vinu alebo nevinu hlavných hrdinov - pretože o toto ani nešlo - dôležitá bola urputná snaha režiséra s vymačknutím slzy presvedčiť, že zlí Američania ubližujú chudákom nevinným Arabom. Keď dokument o mučení, namiesto tejto agitky si radšej opakovane pozriem skvelý Standard Operating Procedure od Errola Morrisa skúmajúci osobné zlyhania naprieč systémom pravidiel vojenskej inštutúcie. (19.08.2009)