Reklama

Reklama

...a čakalo ich peklo

(TV film)
Slovensko, 2005, 56 min

Režie:

Milan Milo

Obsahy(1)

Voľné pokračovanie osudov vojakov z filmu Slováci na bojiskách, ktorí bojovali v zahraničí počas II. svetovej vojny a stali sa obeťami represii stalinského režimu u nás.

Rok 1945 sa niesol v znamení obnovy vojnou zničenej krajiny. V následnom období prebieha v štáte ostrý zápas medzi hlavnými politickými silami o získanie podielu na moci. Zápas o armádu sa stáva súčasťou tohto procesu. Prevzatie moci komunistami v roku 1948 je zákonitým vyústením procesu, ktorému nie sú cudzie žiadne formy nátlaku. Armáda ako najdôležitejší mocenský ozbrojený nástroj štátu je urýchlene postavená do služieb nového režimu. A to nielen ako jedna z rozhodujúcich opôr ale aj s ohľadom na potreby sovietskeho bloku.. Hlavným kritériom stáva oddanosť novému zriadeniu a politická spoľahlivosť. Prvý úder pofebruárového režimu v československej armáde smeruje proti veliteľskému zboru. Cieľom je dostať z činnej služby všetkých vysokých dôstojníkov, ktorí nezaručujú lojalitu a nahradiť ich ľuďmi zodpovedajúcimi novým triednym a politickým kritériám. Desiatky vysokých dôstojníkov končia v komunistických väzeniach, no perzekúcie neobišli ani bývalých partizánov. Dokumentárny film Milana Mila a Jozefa Bystrického nepriamo naväzuje na film Slováci na bojiskách, kde sledujú osudy vojakov a dôstojníkov počas II. svetovej vojny. V tejto časti sa zameriavajú na stalinské represie v armáde a ich tvrdé dopady nielen na ich priame obete, ale aj na ich rodiny a blízkych. Film vo svojej obrazovej zložke ukazuje aj konkrétne reálie, hlavne aj miesta kde si nespravodlivo odsúdení dôstojníci odpykávali tresty z vykonštruovaných procesov. Kameramanom oboch dokumentov je Vlado Biskupič. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (3)

Autogram 

všechny recenze uživatele

O niečo depresívnejšie ako prvý diel o vojne Slováci na bojiskách. Hlavne tým, že sme v tom všetci ešte mnoho rokov žili a nič poriadne nevnímali a najmenej vojnových hrdinov z Británie, ktorí skončili na dlhé roky vo väzení. Ako povedal jeden čiperný starček vo filme, musel vyše štyridsať rokov po vojne čakať, kým sa stal slobodným a ako 90-ročný si slobody veľa nemôže užiť. Toto by mali určite sledovať všetci zástancovia komunizmu, ktorí s obľubou hovoria, že za komunistov bolo lepšie. ()

Piri 

všechny recenze uživatele

Toto nech si pozrú všetci, čo tak obdivujú komunizmus. Memento pre všetkých. Komunizmus bol ďaleko horší ako fašizmus a mal na ľudí o to väčší dopad, pretože trval aj omnoho dlhšie. Tí čo držali hubu a krok a netýkalo sa to ich, tak sa o to nezaujímali, ani o tom vlastne nevedeli a aj keď vedeli, tak boli ticho, tak tí žili normálne a boli kŕmení ideológiou. Nepochopím ako je možné, že dodnes nie je komunizmus zakázaný, to sme tak rýchlo na všetko zabudli? Mnohí komunisti, ktorí mali skončiť na popravisku alebo v base, si bačovali po revolúcii ďalej... Na samotnom socializme nie je nič zlé, problémom je, že je neustále spájaný s komunizmom, žiaľ u nás prišiel socializmus práve s komunizmom. Vždy nejaký režim vystrieda druhý, dnes si myslíme, ako sme slobodní, ale žijeme v inom druhu diktatúry - kapitalizme. Budúcnosť ale patrí socializmu, raz sa možno dočkáme života ako v Star Treku :) ()

Reklama

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Predpokladám, keďže dokument je slovenský tak, že bude o Slovákoch. Omyl je pravdou, armádny generál Pika, slúžil v svojej dlhej vojenskej kariére na Slovensku krátkych 5 mesiacov v hodnosti poručík v roku 1919 ale nikdy nebol Slovákom aj keď jeho syn Milan tu určité obdobie žil. Preto nechápem, že v dokumente dostal taký veľký priestor práve generál Heliodor Píka. A tak neostal čas na našich perzekvovaných účastníkov ozbrojeného protifašistického odboja a ich rodín po druhej svetovej vojne. 1. Brigádny generál Jozef Martin Kristín (ústami dcéry Evy), ide o dôstojníka o ktorom sa veľmi málo vie. Za Slovenského štátu bol 23.1.1940 vymenovaný za veliteľa vojenských pracovných táborov. Bol zapojený do ilegálneho odboja, ale zaplietol sa do špionážnej siete nemeckých agentiek a Hlavný vojenský súd v Bratislave ho 13.8.1940 odsúdil na doživotný žalár. Takmer celých päť vojnových rokov strávil vo väzení najskôr v Bratislave a potom v Leopoldove. Tu sa dočkal 2.4.1945 oslobodenia sovietskou armádou. V päťdesiatych rokoch sa opäť dostal do väzenia a v armáde už nikdy nepôsobil. V roku 1969 bol rehabilitovaný. 2. Generálmajor Alexander Korda (ústami manželky Heleny Wilde). Za Slovenského štátu stotník Korda veliteľ delostreleckej skupiny Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici, 6.7.1941 odišiel na východný front ale už 19.9. sa vrátil domov. Bol členom ilegálnej skupiny „Victoire“ a patril medzi spolupracovníkov pplk. Goliana. V povstaní velil 25.ppr „Hron“ v zostave III. taktickej skupiny „Gerlach“. Pri prechode na partizánsky spôsob bojov bol už podplukovník 19.11.1944 zajatý nemeckými vojskami a odvlečený do zajateckého tábora Stamlager XVII/A Keisersteibruch – Altenburg, domov sa vrátil 1.6.1945. V službe v armáde sa snažil postupovať proti komunistom a tak ho zatkli a 12.9.1949 odsúdili na doživotie. 13.9.1952 vo väzení zomrel. 3. Generálmajor Anton Petrák (sám osobne sa prezentoval vo veku 94 rokov), po rozdelení a obsadení Československa odchádza do Francúzska a potom do Veľkej Británie. Po vylodení v Normandii velil rote v prístave Dunkerque. Po vojne sa vrátil späť na Slovensko v hodnosti kapitána. Ako bývalý legionár západného frontu sa však stal nepohodlným a tak bol v roku 1959 odsúdený na 5 rokov väzenia (z tzv. Karvašovou skupinou), ale už v roku 1960 dostal amnestiu. Až v roku 1969 bol rehabilitovaný a získal hodnosť generála. 4. Generálmajor Jozef Dobrovodský (ústami dcéry Evy), vo februári 1942 ho poslali na východný front, major Dobrovodský tu velil 11. delostreleckému pluku Rýchlej divízie. V SNP pripravoval povstanie v Žiline, Martine a Ružomberku, bojoval na Strečne a velil delostrelectvu I. taktickej skupiny. V polovici novembra 1944 zajatý nemeckými vojskami a v Bratislave zo zajatia ušiel. Po vojne veliteľ brigády a vojenský pridelenec v Bukurešti. V októbri 1950 odsúdený na 18 rokov väzenia za vojenskú zradu a špionáž. V roku 1966 rehabilitovaný. 5. Generálmajor Viliam Žingor (ústami syna Viliama a dcéry Jany), veliteľ 2. československej partizánskej brigády M.R.Štefanika. Otvorene sa staval proti politike komunistickej strany, mal názor, že hlavnou silou novej spoločnosti by mali byť predovšetkým partizáni. Otvorene hovoril o mnohých falošných partizánoch, ktorí sa do bojov vôbec nezapojili. 21.10.1950 bol odsúdený na trest smrti za protištátnu činnosť. V roku 1968 bol čiastočne rehabilitovaný, nie však úplne.(viď komentár k filmu Posledná noc Viliama Žingora, 1991 alebo Žingorov proces, 1968). 6. Brigádny generál Vojtech Kováč (ústami syna Romana), v SNP pôsobil ako veliteľ opevňovacích prác, plukovník Kováč bol veliteľom vojenského transportu na prepravu zlatého pokladu z Kremnice do Národnej banky v Banskej Bystrici. Pri ústupe do hôr bol 13.2.1945 zajatý Nemcami, ale podarilo sa mu utiecť. V marci sa pripojil k 1. československému armádnemu zboru. V roku 1950 bol z armády prepustený, odsúdený na 6 rokov žalára. Vojenský bol rehabilitovaný v roku 1968. 7. Generálmajor Jozef Brunovský (sám osobne sa prezentoval), v máji roku 1943 odvedený na východný front, pri Militopoli prešiel k Sovietskej armáde, po absolvovaní školy pre dôstojníkov v Kyjeve bol v septembri 1944 letecký vysadený v Žabokrekoch pri Martine. Po vytvorení 2. československej partizánskej brigády J.V. Stalina sa v nej stal náčelníkom štábu. Od 13.10.1944 po smrti D. Dibrovu sa stal veliteľom. Jeho oddiely oslobodzovali západné Slovensko. Po vojne ho z armády demobilizovali a v roku1950 až 1958 bol protizákonne väznený. V roku 1964 plne rehabilitovaný. Takže dokument nakoniec bol veľmi nahustený. Niektoré udalosti boli len zmienené Juraj Dlouhý, Vladimír Velecký ale aj skupina „Karvaš“ na ktoré už neostal čas. Osobne si myslím, že každý a jeden z týchto generálov by si zaslúžil nejaký krátky dokument v rámci cyklu Pamäť národa. () (méně) (více)

Galerie (1)

Reklama

Reklama