Wavelength

[0,5*]     "There's a man lying on the floor, and I think he's dead."     Platí mnohé z toho, čo aj pre film Vinyl (1965), dokonca v ešte tragickejšej forme. Opäť je tu akýsi výplod šialenej mysle vydávaný za film a dokonca za jeden z 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Kamera opäť celý čas staticky sníma jeden zúžený priestor, "film" je ale navyše "vylepšený" príšerným kvílivým zvukom, ktorý naberá na intenzite a ešte aj tým, že ten priestor je drvivú väčšinu času prázdny. Toto minimalistické experimentálne (a údajne aj intelektuálne) dielo je pre mňa skôr akousi experimentálnou formou duševného mučenia. Experimentálne filmy dokázali byť nápadité a zábavné už desaťročia pred Snowom, či Warholom (ako príklad uvediem výborný film Andalúzsky pes (1929)), na tomto výtvore ale proste nenachádzam žiadnu invenciu, či nebodaj filmárske umenie. 45 minút dokáže byť doslova nekonečných, boli to horšie muky ako na hodine najneobľúbenejšieho predmetu s nenávideným učiteľom. (24.05.2022)

Snow v pronajatém podkrovním bytu umístil pevně fixovanou kameru naproti jedné ze zdí. Pomalým přibližováním spojeným se změnami barevných filtrů, reexpozicí, změnou clony krok po kroku detailně odhaluje obraz umístěný na stěně. Samotný prostor, kde se všechno odehrává, se pro Snowa stává magickým kosmickým universem. (18.05.2008)

Takže ja sa pokúsim popísať, čo sa mi na filme Wavelenght páčilo bez toho, aby som si zistil detailné podrobnosti o fungovaní kamery a jej technických možnostiach, použití filtroch v rámci jedného záberu a možnosti narábania so zvukom v štúdiu. Snowovi myslím išlo o to, či sa dá jedným záberom, takmer bez hercov a bez dialógov vyvolať v divákovi emócie, ktoré pociťuje pri "bežnom" filme vrátane gradácie a ponorenia sa do príbehu, ktorý tu v pravom zmysle slova absentuje. Che to dosiahnuť kontrastom zvuku, ktorý evokuje snáď stíhačku, čiže extrémne rýchly zvuk s extrémne pomalým zoomom a vyvoláva tak v divákovi túžbu potom, čo uvidí na fotografii v závere filmu. Che dosiahnuť, aby sa divák aj pri takomto minimalizme nenudil, respektíve sa svojím experimentom snaží zistiť, či je to možné. Čiže jeho návod znie atmosféra, zvuk a obraz v zmesi kontrastu a symbiózy. Máme tu dokonca aj filmové body obratu. Podrobné analýzy prenechám kameramanom, zvukárom a filmovým teoretikom. No a že by sme fotografiu na konci mohli chápať ako priameho predchodcu filmu? (08.05.2013)

Legendární a dokonalý audiovizuální experiment! V duchu koncepce strukturálního filmu jsou zde výrazové prostředky převedeny na nosný prvek filmu. Sledujeme pokoj, dění v něm, zkoumáme jeho detaily a vše kolem se prostřednictvím různých filtrů, clon, pohybů kamery a zvukových efektů mění - až máme pocit, že námi viděný výsek reality nabývá podoby jakéhosi metafyzického uzlu, bez jasné vnější struktury, lokalizace a měřítka. Výsostně hypnotická záležitost a esenciální zážitek, zejména pro vnímavé jedince, kteří jsou fascinováni úžasnými možnostmi filmových výrazových prostředků a jejich způsoby zobrazování reality. Sledování pod vlivem omamných látek pouze na vlastní nebezpečí. Já jsem sledoval s čistou hlavou a i tak mně to víc než mocně strhlo. Pustíte a nemůžete odtrhnout oči dokud není konec. Paráda. 10/10 (16.05.2011)

Pohľad do života jednej izby alebo Zväčšenina pre fanúšikov experimentu. Miestnosť so štyrmi oknami pôsobí dojmom pulzujúceho organizmu s meniacimi sa farbami, ruchmi a svetlom. Pri troche fantázie uvidíme, že tento priestor má aj oči, nos a ústa. A že majú čo povedať! Práve ústa totiž postupne nadobúdajú tvar obrázku na stene, ktorého stále detailnejšie kontúry sa ku koncu tiež prebúdzajú k životu. Podnetné dielo, hoci nálady a farebné ladenia sa nemenili len v zobrazovanom priestore, ale i v mojom vnútri: po úvodných minútach som mal pokušenie vypnúť, aby som zhruba v prostriedku nadobudol pálčivú potrebu opätovného videnia tohto fascinujúceho zážitku, a ku koncu si túto potrebu zase rozmyslel "vďaka" neznesiteľne monotónne kvílivej melódii záverečných minút. 70% (24.05.2008)