Smrti napospas

Nacho Cerdá vytiahol na diváka asi všetky zbrane duchárského hororu, toľko žánrového klišé som v jednom filme ešte nevidel, a predsa to funguje a má rotáciu. Genealogické materiály, matričné zápisy, staré rodné listy a vybletnuté čiernobiele fotografie sú v tomto žánri veľmi účinné a dotvárajú atmosféru. Dej má dynamický spád, niekoľko dramatických zvratov a okamihov prekvapenia, ktoré nedovoľujú nudiť sa. Tajomstvo, s ktorým film pracuje zostáva dlho neodhalené. (27.12.2011)

Baterkové rendez-vous aneb morbidně minimalistická variace na Final Destination pa Ruski... Velmi dobrý námět s velmi rozpačitým zpracováním, přesně tohle říkal můj první dojem po shlédnutí The Abandoned. Neosobní, odtažité vyprávění, které se snaží děsit především velmi, velmi pomalým a útržkovitým rozkrýváním pointy. Což postupně vyvolává dojem, že jde z jednoho pohledu plnohodnotný, syrový horor s prima cool zelinkavou tonalitou a autentickým prostředím. Avšak na druhý pohled se může tentýž The Abandoned jevit jako směsice (více či méně) tupých dialogů poslepovaných víceméně prvopláně vizuálními efekty. Nacho Cerdá zkrátka buď vládne atmosferickým záběrem, nebo se snaží vyprávět, ale málokdy se obé potká v jeden a ten samý okamžik. Chladný, přesný, maximálně minimální Karel Roden, abnormálně nesympatická Anastasia Hille (vzhledově o trochu rachytičtější verze Beverly D'Angelo) a vcelku očekávaný, ale upřímně intenzivní závěr. [final rate: 65%] (31.03.2011)

„Keď sa vyrovnáme so svojou minulosťou, ešte to neznamená, že sa ona vyrovnala s nami.“ Mám slabosť pre španielske horory po roku 2000, Karla Rodena a tajomné domy v lese. Takže som sa tešil. Dvojnásobne po nie úplne márnom úvode a keď som sa dozvedel, že dej bude zasadený do pôsobivého Ruska. Bohužiaľ, atmosféra sa držala len chvíľku. Ústredná hrdinka bola nesympatická a logické chyby prítomné od úvodu (ruskí sedliaci perfektne hovoriaci po anglicky). No atmosféra ruských lesov a desivého tajomstva ma učičíkala. Chyba. Ešte prvé stretnutie s pekne namaskovanými „duchmi“ bolo jemne infarktové a Roden je Roden. Potom ale prišlo PEKLO. Dej sa začal odohrávať v akejsi paralelnej alternatívnej preklopenej verzii tohto sveta, v ktorom sú hrdinovia odsúdení na večné umieranie. Trápne ľakačky, kedy vrieskala hudba snáď minútu v kuse. Hrozné, totálne nepochopiteľné a také chaotické a hlúpo zmetené, že filmy Davida Finchera sú oproti tomu bábkarským školským predstavením. Nedalo sa na to pozerať a smrteľne vážne som uvažoval, že to vypnem – a to som nevypol ani BOA VERZUS PYTÓN. Slovenský preklad je ale tentokrát extra trefný. Skutočne sa budete pri pozeraní cítiť BEZMOCNÍ. (28.05.2011)

WELCOME TO THE FAMILY...Priemerný horor, natočený v anglickom znení španielskym režisérom s českým hercom v hlavnej mužskej úlohe, ktorý sa odohráva v Rusku. Tomuto globalizačnému mixíku nemožno uprieť snahu o neustále vytváranie krk-zvierajúcej atmosféry, avšak nijako nevybočuje z rámca toho kvanta hororov, ktoré sa periodicky natáčajú. Malý plusový bodík za vizuálnu časť (efektne schátraný dom, krásna príroda), no priemerné herecké výkony podporené chabým scenárom a tradičnými obskurnými klišé podlamujú Cerdáovi kolená. (19.01.2009)

Tomuto snímku nemôžem uprieť skvelú atmosféru, ktorú živí hlavne prostredie zdanlivej samoty uprostred lesov, z ktorej nie je úniku, kamera a slušné herecké výkony. Tiež tu diváka často prekvapí pocit absolútnej beznádeje a skľúčenosť z neriešiteľnej situácie. Názov filmu teda skvele vystihuje aj pointu. Žiaľ vymenované pozitíva výraznou mierou degraduje prekombinovaný a zbytočne zamotaný dej na podklade akejsi časovej sľučky, ktorej logika tu však často akosi nefungovala. Silnejší priemer. 65/100 (19.09.2014)