Chi bi

Mazejte na to do kina a nekažte si to divxem! (aktualizace do kina asi někde v Asii, kde běž oba díly v plné délce). Výborné obsazení, akční scény, celá atmosféra je pohlcující. Takhle rozmáchlý epický válečný film tu dlouho nebyl. Můžete se těšit na dechberoucí davové scény i souboje jednotlivců, silné charaktery. Příběh, který ubíhá rychlým tempem a to je teprve Volume I, ano skončí se v nejnapínavějším, avšak film vás nechá bez dechu a budete se těšit na díl dva. OST je velmi povedené, baví mě taktické vychytávky v bitvách některé hlášky, hlavně drsnost soubojů, Číňané rozhodně žádným komplexem rytířskosti netrpěli:) (08.01.2009)

Red Cliff Volume 1: Woo je zpátky nejen v Číně, ale i ve formě. Všechno co čekáte od opravdu rozmáchlého historického válečného eposu tu najdete - silné emoce, patos (naštěstí nepřekračující únosnou mez), neskutečně velkolepé scény plné tisíců komparzistů, úžasné (ve smyslu výtečně a hlavně přehledně natočené) bitvy, nějaká ta romance atd. atd. Jestli bych něco vyčítal, tak snad jen příliš ostré rozdělení na třetiny bitva - dialogy - bitva. Na druhou půlku se těším ohromně. P.S. Holubů se samozřejmě dočkáme, dokonce hned několikrát. Zvlášť let opeřence v jednom dlouhatánském záběru nad celou nepřátelskou flotilou stojí opravdu za to! (02.08.2008)

Je to vynikajúci historický film, ktorý patrí v rámci žánru medzi absolútnu špičku. Má výborný príbeh, ktorý je ešte aj perfektne spracovaný a tak aj napriek tomu, že trvá až 150 minút ani na okamih nenudí a ešte je aj ľúto, že skončil tak skoro. Bojových scén je pomerne dosť, ale rozhodujúci je v prvom rade fakt, že sú úžasné. Veľké bojové scény sú perfetne natočené, majú mnoho skvelých nápadov a ešte sa vyznačujú aj dokonalou taktikou. Hlavne taktika v štýle korytnačky, ktorá je použitá na nepriateľských jazdcov je rozhodne najprepracovanejšia a najzaujímavejšia bojová taktika, akú som kedy vo filme videl. A menšie bojové scény, pri ktorých väčšinou stojí jeden z hlavných hrdinov proti väčšej skupine vojakov sú samozrejme tiež skvelo natočené, ale hlavne majú výbornú choreografiu a dostatočnú drsnosť. Páči sa mi hlavne akcia pri ochrane ženy s dieťaťom na začiatku filmu, kde jeden z hlavných hrdinov pomocou kopije perfektne zneškodní skupinu vojakov. Ale určite veľkou výhodou tohto filmu je tá veľkoleposť, jednoducho veľký rozpočet vidno na každom zábere. Ale nie je to len príbeh, bojové scény a veľký rozpočet, čo z tohto filmu robia úchvatné dielo, tento film je skvelý po všetkých stránkach. Obsahuje mnoho pekných momentov, hlavne scéna s darovaním vola sa mi veľmi páči. Niečo také by som v americkom filme hľadal len márne. Veľkú zásluhu na vysokej kvalite tohto filmu má amozrejme režisér John Woo, ktorý mi aj týmto filmom potvrdil, že právom patrí na prvé miesto mojich obľúbených režisérov. Je tu mnoho veľmi pekných pohľadov na prírodu, ale ten najlepší pohľad si John Woo nechal na koniec filmu, konkrétne úchvatný let holubice. Pochváliť musím aj hudbu, ktorá dobre dopĺńa tento už tak veľmi kvalitný film. A samozrejme nemôžem nespomenúť ani výborné herecké obsadenie. Zaujal ma hlavne Tony Leung, Shido Nakamura a Takeshi Kaneshiro a aj všetky herečky. Škoda, že tu nie je Chow-Yun Fat, ktorý by určite potešil všetkých fanúšikov a hodil by sa sem aj Andy Lau, ale to sú už len také detaily. John Woo sa vrátil do vlasti a síce nenatočil film ako Killer a Hard Boiled, ale určite natočil lepší film ako všetko čo natočil v USA. Rozhodol sa natočiť historický film a výsledok dopadol najlepšie ako mohol. Ja som nikdy moc nebol na historické filmy, pretože tie americké sú skoro vždy slabé, ale ako som začal sledovať ázijské, tak som zmenil názor, pretože skoro všetky sú dobré a tento je najlepší. Ked´ si porovnám tie typické americké filmy ako Kráľovstvo nebeské alebo Kráľ Artuš, tak tie Krvavé pobrežie bez akýchkoľvek problémov prekonáva po všetkých stránkach a podľa mńa sa ani Statočné srdce tomuto filmu nevyrovná, ale to je len môj názor. Teraz už len ostáva čakať na dvojku, ktorej verím, že nebude o nič horšia ako táto úžasná jednotka. 89% (07.02.2009)

Krvavé pobrežie I. je orámcovaná dvomi veľkými vojnovými scénami, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden veľkofilm. Ťažisko príbehu však tkvie vo vyjednávaní jednej strany so strategickým partnerom k blížiacemu sa stretu s protivníkom. Obe znepriatelené strany dostávajú od tvorcov rovnaký priestor a hoci našincovi môže byť spočiatku jedno kto vyhraje, sympatie sa nakláňajú na jednu stranu. Sotva z nás niekto pozná veľmi populárnu knihu v Azii starú vyše 700 rokov „Romance of the Three Kingdoms“ podľa ktorej je film natočený, ale nepochybujem o jej kvalite. Minimálne John Woo to potvrdil. Málo filmov západnej produkcie pracuje aj so stratégiou a umením boja a hoci nie som žiadny "vojnový stratég", som nadšený týmto filmom, lebo vidíme konečne aj niečo iné. Predpokladám, že druhá časť bude pokračovať v začatom. (25.09.2009)

Konečne v Číne natočili veľkofilm, ktorý okrem tradičných zložiek nepostráda scenár, choreografa bojových scén a kameramana, ktorý netrpí epilepsiou. edit 2019: až po jedenástich rokoch som si to pustil druhýkrát, aj keď som mal na film chuť posledné tri roky. Ale dokopy 4 hodiny 37 minút, ktoré má rip v ktorom sú obidva filmy spojené sú proste fakt obrovské sústo, ktoré ma od reprízi odradzovalo. Stopáž obidvoch filmov dokopy je najväčším kladom, lebo vďaka nej sú dostatočne prekreslené aj vedľajšie postavy, ale zároveň je to aj najväčším nedostatkom, lebo tých takmer 5 hodín divák behom sledovania pocíti a nakoniec som dvojku dopozeral až na druhý deň. No ale teraz podrobnejšie k jednotke, alebo skôr k prvej polovici tohto veľkofilmu. Najviac sa mi už tradične páčila tradičná ázijská téme priateľstva medzi chlapmi založená na cti a vzájomnom obdive schopností toho druhého. Tentoraz medzi dvoma charizmatickými veliteľmi v podaní Tony Leunga a Takeshi Kaneshira. Neázijskí diváci v tom zase budu za každú cenu hľadať homoerotické motívy, ale to je podľa mňa už tradičné nepochopenie ázijskej mentality. Rozhovory medzi týmito hlavnými postavami sú neskutočne pútavé. Snáď mi len miestami pripadalo, že to s ich všeobecným rozhľadom trochu prehnali a tí dvaja borci boli schopnejší jak MacGyver. Hlavný protivník Cao Cao je pôsobivý súper. Na jednej strane sa divák teší na to ako ho potrestajú, ale zároveň to nie je žiadny démonický jednorozmerný záporák, ktorý len rozdáva rozkazy, ale je prefíkaný stratég, ktorý dokáže psychologicky manipulovať s podriadenými a kľudne ich aj pochváli, aby im zvýšil morálku a dostal z nich lepšie výsledky. Tento diel je hlavne o zoznámení sa s postavami a budovaní prepletených vzťahov medzi nimi. V tomto smere film uspel na jednotku. Do určitej miery môžu byť sklamaním scény bojovej vravy, pretože napriek pestrej stratégii sa Woo nesnaží o nejaký verný historický film, ale v jadre to je kung-fu bájka o pár bojovníkoch a ich schopnostiach. Takže v hromadných bitkách často nevidíme ako generáli koordinujú stratégiu celého boja, ale sami sa účastnia bitiek a kosia protivníkov po desiatkach. A medzi tým je občas prestrih na stovky štatistov, ktorý sa tiež mlátia. Trochu mi trvalo, kým som tento štýl akceptoval. Ale technické prevedenie bitiek rozhodne nesklame. Majú prvotriednu choreografiu, sú prehľadné, Woo si neodpustí svoje typické spomalovačky, výprava je gigantická, je tu kopa štatistov. Len občasný záber z celku na bojovú vravu vyzerá v HD príliš digitálne. Ale to je len drobný nedostatok. Vydarila sa aj hudba a nádherný ústredný motív. Nakoniec sa dočkáme pôsobivého preletu holubice, ktorej využitie asi poslednýkrát vo Wooovom filme nepôsobí trápne. Takže celkovo som aj po rokoch spokojný a to rozprávkovejšie pojatie v ktorom sa neriešia dopady vojny na obyvateľstvo alebo dokonca jej zmysel mi rozhodne vo filme nechýbali. 9/10. (16.08.2008)