13: hra smrti

Hra na Saw? I tak by se dal zkráceně přiblížit obsah filmu 13 Beloved. Thajské prostředí je exotické, stejně jako místní mluva. To však nebrání nikomu natočit velmi zajímavý a svým způsobem stále originální snímek, který sleduje příběh muže v dluzích, který dostane šanci se jich zbavit. Co stačí udělat? Zabít tu otravnou mouchu... pro tentokrát. Co dále? Kolotoč úkolů a odměň zvyšuje obrátky skrze mrtvá těla, hromadu krve a neustálé pobíhání po městě, aby ve vynikajícím a promyšleném finále dalo nejen divákovi, ale i postavě, co si zaslouží. Přestože hlavní postava s naprosto nevyslovitelným jménem herce vypadá jak looser z Klubu rváčů, velmi překvapí... Když tohle dokáží natočit thajci, proč se v česku konečně nenatočí něco jiného než lidské drama o problémech v rodině? (20.05.2009)

Po dlhých rokoch som si to pozrel znova až dnes a už viem prečo. Má to síce skvelý námet na zamyslenie a nie je to len prvoplánovo drsná vyvražďovačka, ale atmosféru to má riadne depresívnu a rozhodne mi nebolo príjemné to sledovať. Tretíkrát si to rozhodne nepustím. Asi nie som až taký zvrátený voyer ako diváci, ktorí si tento typ zábavy vychutnávajú. No a keď by som sa mal zamyslieť nad tým jak ďaleko by som na mieste hlavného hrdinu zašiel ja, tak piate kolo v reštike by som v žiadnom prípade nedal. A aj u tých predošlých kolách by som mal problém. Asi nie som taký zúfalý, zlý alebo skazený? Kto vie. Za jedno pozretie to stojí. Film pekne tvrdo nastavuje zrkadlo priaznivcom všetkých tých gore uchylných filmov. 8/10. (07.10.2021)

Veru tak. Thajský protiúder na, pre mňa osobne o dosť zaujímavejšiu, Finchrovu Hru, tentoraz však v o dosť drsnejšom kabáte. Kvitujem však tempo filmu, ústredného herca a viaceré zaujímavé, občas dosť prekvapivé prvky, ktoré držia diváka v neustálom napätí. Okrem pozitív by sa určite dali odhaliť aj príbehové (nelogické) diery, ale akosi nemám záujem sa nad tým hlbšie zamýšľať. 80% (14.04.2008)

Škoda že film s takto nastavenou zápletkou sa s postupujúcimi minútami a zvrátenejšími úlohami stáva stále viac a viac nereálnejší. Osobne mi prišlo napríklad Douglasove demolovanie vietnamského krámku vo Falling Down brutálnejšie a maniakálnejšie, než scéna s motorkármi a šnúrou na prádlo (ala Ghost Ship). Škoda tiež zbytočnej komediálnej roviny v úvode, ktorá v kontextu zvoleného žánru thrilleru pôsobí ako päsť na oko. Toto je jeden z mála prípadov, kedy verím, že v prípade správne zvoleného režiséra je možné z takéhoto námetu vydolovať úžasný americký remake. Hovoril tu niekto o Fincherovi? (24.01.2008)

Začína to ako nejaký recept Ládi Hrušky (televízneho kuchára, servírujúceho pod maskou lacných receptov nepožívateľné gebuziny): "Muchu musíte najprv zabiť tým čo máte po ruke. Potom ju premačkajte medzi prstami a vložte do úst! " Zvyšok pokračuje k príkazovým absurdnostiam miestami pripomínajúcimi scény ikonických filmov kinematografie, akými sú Dracula (Dr. Renfield na základe pokynov od Pána jedol muchy), Pink Flamingos (Divine si v závere dobrovoľne pochutil na psom hovne) a iné. Koniec je v znamení života ako hry, ktorú nám niekto neznámy diktuje zhora (nikdy sa nik nedozvie ako a kto). Nepríjemné je zistenie, že naše privátne konania sú viacmenej verejné. Znepokojivé bolo aj, že v mene nafúknutej peňažnej bubliny je človek schopný urobiť úplne hocičo. Pretože vidina typu Zlaté Teľa mení myslenie aj spôsoby. Vzorný úradník sa tak môže v pomerne rýchlej dobe zmeniť na násilníka, ktorému nerobí problém odfakliť hlavu psovi ani človekovi. No fajn. Takže za chudáka psa idú dve hodnotiace hviezdy nekompromisne dole. (18.11.2014)