Recenze (1)
Takto by vyzeral svet pod myšlienkovým vedením pána Mühla a jeho prívržencov. Vážne tváre v performancii bez rácia, s minimálnym invenčným vkladom, a snahou akokoľvek šokovať - výrazom, obsahom, hudbou. Pritom spiklenecky pomrkávať na ostatných, že sa to tak vážne nemyslí. Omyl. "Filmy" jednej z ústredných postáv Viedenských akcionistov v sebe nesú odkaz ideologického presvedčenia o jedinej správnej forme postfreudovskej terapie frustrovaných ľudských duší a to vonkajším predvedením toho najbláznvejšieho, najzvrhlejšieho, najpudovejšieho pred kýmkoľvek (príkladom nech sú masturbačno-kopulačné orgie pred dojčaťami a batoľatami komunity, ktoré boli súčasťou minimálne jedného Mühlovho záznamu). Pečať výlučnosti a presvedčenia o správnosti spôsobuje, že sú tak netvorivé, nevtipné a v prípade dlhšej stopáže takmer nedopozerateľné. Jednu hviezdičku za prstový šalát, nesúci v sebe aspoň závan uvoľňujúco nestiesňujúcej tvorivosti. ()