Recenze (1)
Láska v revolučnom roku 1968 vyjadrená ako bitka opaskom mixnutá polievaním farbou, či podobnými mazľavými sračkami. Bičovaná schúlená postava na stole je spočiatku pokrytá novinami, ktoré sú tortúrou z postavy strhnuté - ide o vyjadrenie falošnosti a úpadkovosti tlače, ako vrcholne nespoľahlivého a manipulatívneho média. S výnimkou tohto symbolického domýšľanca (alebo obdobného) a zvláštnej "podzemnej" atmosféry rozostreného nekomentovaného záznamu nemožno na tomto filme nájsť nič zaujímavé. Podobne ako v drvivej väčšine tvorby Otta Mühla ide o zachytenie tvorivej perverzie - interakcie skupiny nahých ľudí statickou kamerou. Všetko zaštítené pojmami ako direct art, akcionizmus, oslobodenie od rodiny, slobodná komúna voľnej lásky a podobne. Subjektívna fascinácia týmto výplachom súvisí s celkovým záujmom o okrajové stredoeurópske kultúrne prúdy 20. storočia, nech už ich pôvodný zámer, či umelecké vyznenie bolo akékoľvek. ()