Reklama

Reklama

Noc na Švédskom vale

(TV film)
Dokumentární / Krátkometrážní
Slovensko, 2006, 31 min

Režie:

Milan Homolka

Scénář:

Milan Homolka

Kamera:

Viliam Gros

Hudba:

Lygia Vojtková (nepůvodní)

Hrají:

František Kovár (vypravěč), Edvard Beneš (a.z.), Antonín Zápotocký (a.z.), Klement Gottwald (a.z.)
(další profese)

Obsahy(1)

Dokumentárny film mapujúci skutočný príbeh dramatickej udalosti krátko po skončení II. svetovej vojny. Niekoľko týždňov po skončení II. svetovej vojny sa na Švédskom vale neďaleko Přerova odohrala jedna z najväčších povojnových tragédií. Zložitosť povojnového obdobia a pochopiteľné protinemecké nálady vyústili do nečakaného stretu dvoch skupín na železničnej stanici v Lověšiciach pri Přerove. Na jednej strane to boli príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky, ktorí sa vracali z vojenskej prehliadky v Prahe, na druhej karpatskí Nemci hlavne z dedín východného Slovenska, ktorých na sklonku vojny nemecká armáda násilím odsunula do českého pohraničia.

Člen vojenského transportu dôstojník obranného spravodajstva, poručík Karol Pazúr dlhšie pozoroval neďaleko stojaci vlak. S poddôstojníkom Bedřichom Smetanom sa zmocnili zoznamov a začali vyvolávať ľudí z vlaku. Bezprostredne potom nastalo rabovanie vlaku a odsun nevinných obetí na neďaleké miesto, kde ich príslušníci jeho jednotky surovo postrieľali. Medzi obeťami bolo 120 žien, 71 mužov a 74 detí. Najmladšie mali šesť a osem mesiacov. Len siedmim sa podarilo zachrániť.

Otrasný masaker sa za socializmu zamlčiaval a mnohé archívne materiály o ňom sa stratili. Do pátrania po tragickej udalosti sa pustil po roku 1989 PhDr. František Hýbl, riaditeľ Múzea Komenského v Přerove. Celé roky sústreďoval archívne materiály a výpovede svedkov a v roku 1995 vydal prvú publikáciu o přerovskej tragédii. Prekvapujúce sú ďalšie životné peripetie hlavného vraha, ktorý sa v politických spletiach päťdesiatych rokov takmer vyhol spravodlivému trestu. Scenárista a režisér Milan Homolka s kameramanom Viliamom Grosom v dokumente vychádzajú nielen z týchto materiálov, ale opierajú sa aj o výpovede žijúcich svedkov tohto krvavého divadla v noci z 18. na 19. júna 1945. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (5)

NinonL 

všechny recenze uživatele

Dokument je mnohem lepší, než český z roku 2000 (Masakr na švédských šancích). Mnohé věci osvětluje a uvádí na pravou míru (často v rozporu s českým dokumentem). SPOILER ! Vojenská prokuratura (slovenská) vydala svědectví o procesu se dvěma hlavními strůjci masakru. Tedy není pravda, co tvrdí čeští tvůrci o utajenosti případu. Bedřich Smetana, vlastním jménem Friedrich Schmitzer, po tomto a dalších vraždách, které organizoval během války (dostal 12 let za válečné zločiny na civilistech a zajatcích), uprchl s pomocí svých vlivných příbuzných do Izraele, kde jeho stopa končí. Karol Pazúr, druhý z organizátorů přerovské genocidy, si část trestu odseděl. Klement Gottwald mu 20letý trest zmírnil na polovinu. Po celou dobu trestu Pazúr spolupracoval s StB, proto se po propuštění uplatnil ve významných funkcích. V tomto dokumentu jsou zajímavé i výpovědi gen. JUDr. Rašly, bývalého vojenského prokurátora, který pro Pazúra několikrát žádal trest smrti, ale neuspěl. ()

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Slovenská verzia dokumentov o udalosti v dňoch 18.6.1945 až 19.6.1945 v blízkosti Přerova je omnoho kvalitnejšia a skutočne sa snaží pridržiavať faktov. Priebeh tejto hrozivej udalosti už nebudem rozpitvávať, myslím si, že dosť podrobne je uvedená v komentáru filmu "Masakr na Švédských šancích" z roku 2000. Čo to sú tie Švédske valy? Švédske valy sú terenné pozostatky opevnenia severovýchodne od obce Horní Moštěnice z obdobia 30. ročnej vojny (tu sa usadil v roku 1643 veliteľ švédskych vojsk generál Linhart). Ale tieto valy neboli jediným povojnovým masakrom, ešte väčšie tragédie sa odohrávali v Postoloprtoch (tu prišlo o život 760 Nemcov), na moste v Ústi nad Labem (ďalšia stovka Nemcov) ale aj tzv. "Brnenský pochod smrti do Rakúska" tu neprežili ďalšie stovky ľudí. Ja by som sa predsa len trocha vrátil ku hlavnému katovi, vojnovému zločincovi z tragédie od Přerova, Karolovi Pazúrovi (vlastným menom Karol Kohn) pochádzal z Krompach a po absolvovaní ľudovej školy sa vyučil za kníhviazača. Jeho brat Julius bol v roku 1932 odsúdený za špionáž v prospech Maďarska a neskôr bol členom HG ale aj jednotky SS. Jeho sestra Etela kolaborovala s nemeckými dôstojníkmi a bola podozrivá zo špionáže v prospech Nemecka. V roku 1939 sa vybral na skúsy do Nemecka , ako dobrovoľník. Po návrate vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a krátko pôsobil aj v Hlinkových gardách. Tu ale veľa vody nenamútil a tak v rámci mobilizácie bol povolaný do armády a bojoval v radoch Rýchlej divízie, tu bol niekoľkokrát vyznamenaný. 30.10.1943 padla väčšia časť divízie do zajatia Červenej armády a po krátkom uväznení oblieka 17.1.1944 uniformu vojaka 2. československej samostatnej brigády v ZSSR. Na nátlak generálplukovníka L.Z. Mechlisa člena Vojenskej rady 4. Ukrajinského frontu, do ktorého podriadenosti bol 1. československý armádny zbor včlenený, vydal dňa 7.1.1945 veliteľ zboru generál Ludvík Svoboda rozkaz, ktorým vzniklo vojenské obranné spravodajstvo, ako samostatná zložka s obrovskými právomocami. Išlo o vnútornú ochranu armády (sledovanie, kontrola, preverovanie mužstva, poddôstojníkov a dôstojníkov, preverovanie prijímaných vojakov, posúdzovanie návrhov na povýšenie, ustanovenie do funkcie alebo premiestnenie). A potom obranu vonkajšiu (zneškodňovanie nepriateľských agentov, špiónov, diverzantov, ochrana priestoru rozmiestnenia jednotiek, zaisťovanie bezpečnosti štábu, ale aj dohľad nad civilným obyvateľstvom pátranie po kolaborantoch, zradcoch a nepriateľských živlov. OBS sa stala postrachom pre príslušníkov 1. čs. AZ, ale aj pre civilné obyvateľstvo na oslobodenom území). Prečo tak podrobne sa tomu venujem? Odtiaľ čerpal istotu, že konal v súlade so svojim presvedčením pri masakru Karol Pazúr. Veliteľom obranného spravodajstva sa stal npor. Bedřich Reicin (vlastným menom Fritz Israel Reicin), ktorý si k sebe pritiahol aj dôstojníka komunistu poručíka Karola Pazúra. 15.4.1945 bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939 a 1.5. bol povýšený na nadporučíka. Ako prednosta obranného spravodajstva sa dostal s 1. československým armádnym zborom až do Prahy. Po už zmienenom masakru ho Reicin spratal z Bratislavy a ustanovil ho na funkciu prednostu OBS 4. tankovej brigády v Martine, tu pobudol od 31.8.1945 do 1.10.1945 a potom sa stal prednostom OBS u 39. pešieho práporu v Trenčíne (od 1.10.1945 do 30.9.1947). Tu už začalo masívne vyšetrovanie jeho konania v Horných Moštěniciach (vyvraždenie 265 osôb). Od 4.6.1948 už bol vo vyšetrovacej väzbe. Po prepustení z výkonu trestu pokračoval vo vojenskej kariere, neskôr funkcionarčil v Zväze protifašistických bojovníkov a v roku 1975 mu bola priznaná aj tzv. 255 za účasť v zahraničnej jednotke. Od roku 1948 bol agentom ŠTB s krycím menom Karol. Toľkoto o samozvanom vykonavateľovi ortielu smrti nad karpatskými Nemcami. Oba komentáre k filmom “Noc na Švédskych valoch” a “Masaker na švédskych šancích” som spracovával v roku 2014 a nejakým nedopatrením sa oba stratili z dátabazy ČSFD, verím, že teraz už tu zostanú a pomôžu sa zorientovať ľuďom, ktorý túto oblasť nepoznajú. () (méně) (více)

ELDoctorow 

všechny recenze uživatele

Podľa toho čo vidím vpravo sa nedokážem zbaviť pocitu, že väčšina ľudí tu hodnotila skôr na základe témy, než kvalít filmu samotného. Iste, téma je to zaujímavá, a je dobré a dôležité, že o nej vznikol dokument a že o sa o tejto opovrhnutiahodnej udalosti vďaka nemu vôbec dozvieme. V tomto smere všetka česť tvorcom a zúčastneným. To však nič nemení na tom, že ako dokument je to úplne priemerná záležitosť. Príliš krátka, príliš televízna, príliš filmársky nezaujímavá, príliš neinvestigatívna. Taký dokumentárny fastfood - získate z neho len to najnevyhnutnejšie, no nič naviac. Žiadna pridaná hodnota, zážitok či chuť, ktorá by vo vás zostala aj dlhšie po zjedení. ()

Galerie (1)

Reklama

Reklama