Noc na Švédskom vale

Slovenská verzia dokumentov o udalosti v dňoch 18.6.1945 až 19.6.1945 v blízkosti Přerova je omnoho kvalitnejšia a skutočne sa snaží pridržiavať faktov. Priebeh tejto hrozivej udalosti už nebudem rozpitvávať, myslím si, že dosť podrobne je uvedená v komentáru filmu "Masakr na Švédských šancích" z roku 2000. Čo to sú tie Švédske valy? Švédske valy sú terenné pozostatky opevnenia severovýchodne od obce Horní Moštěnice z obdobia 30. ročnej vojny (tu sa usadil v roku 1643 veliteľ švédskych vojsk generál Linhart). Ale tieto valy neboli jediným povojnovým masakrom, ešte väčšie tragédie sa odohrávali v Postoloprtoch (tu prišlo o život 760 Nemcov), na moste v Ústi nad Labem (ďalšia stovka Nemcov) ale aj tzv. "Brnenský pochod smrti do Rakúska" tu neprežili ďalšie stovky ľudí. Ja by som sa predsa len trocha vrátil ku hlavnému katovi, vojnovému zločincovi z tragédie od Přerova, Karolovi Pazúrovi (vlastným menom Karol Kohn) pochádzal z Krompach a po absolvovaní ľudovej školy sa vyučil za kníhviazača. Jeho brat Julius bol v roku 1932 odsúdený za špionáž v prospech Maďarska a neskôr bol členom HG ale aj jednotky SS. Jeho sestra Etela kolaborovala s nemeckými dôstojníkmi a bola podozrivá zo špionáže v prospech Nemecka. V roku 1939 sa vybral na skúsy do Nemecka , ako dobrovoľník. Po návrate vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a krátko pôsobil aj v Hlinkových gardách. Tu ale veľa vody nenamútil a tak v rámci mobilizácie bol povolaný do armády a bojoval v radoch Rýchlej divízie, tu bol niekoľkokrát vyznamenaný. 30.10.1943 padla väčšia časť divízie do zajatia Červenej armády a po krátkom uväznení oblieka 17.1.1944 uniformu vojaka 2. československej samostatnej brigády v ZSSR. Na nátlak generálplukovníka L.Z. Mechlisa člena Vojenskej rady 4. Ukrajinského frontu, do ktorého podriadenosti bol 1. československý armádny zbor včlenený, vydal dňa 7.1.1945 veliteľ zboru generál Ludvík Svoboda rozkaz, ktorým vzniklo vojenské obranné spravodajstvo, ako samostatná zložka s obrovskými právomocami. Išlo o vnútornú ochranu armády (sledovanie, kontrola, preverovanie mužstva, poddôstojníkov a dôstojníkov, preverovanie prijímaných vojakov, posúdzovanie návrhov na povýšenie, ustanovenie do funkcie alebo premiestnenie). A potom obranu vonkajšiu (zneškodňovanie nepriateľských agentov, špiónov, diverzantov, ochrana priestoru rozmiestnenia jednotiek, zaisťovanie bezpečnosti štábu, ale aj dohľad nad civilným obyvateľstvom pátranie po kolaborantoch, zradcoch a nepriateľských živlov. OBS sa stala postrachom pre príslušníkov 1. čs. AZ, ale aj pre civilné obyvateľstvo na oslobodenom území). Prečo tak podrobne sa tomu venujem? Odtiaľ čerpal istotu, že konal v súlade so svojim presvedčením pri masakru Karol Pazúr. Veliteľom obranného spravodajstva sa stal npor. Bedřich Reicin (vlastným menom Fritz Israel Reicin), ktorý si k sebe pritiahol aj dôstojníka komunistu poručíka Karola Pazúra. 15.4.1945 bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939 a 1.5. bol povýšený na nadporučíka. Ako prednosta obranného spravodajstva sa dostal s 1. československým armádnym zborom až do Prahy. Po už zmienenom masakru ho Reicin spratal z Bratislavy a ustanovil ho na funkciu prednostu OBS 4. tankovej brigády v Martine, tu pobudol od 31.8.1945 do 1.10.1945 a potom sa stal prednostom OBS u 39. pešieho práporu v Trenčíne (od 1.10.1945 do 30.9.1947). Tu už začalo masívne vyšetrovanie jeho konania v Horných Moštěniciach (vyvraždenie 265 osôb). Od 4.6.1948 už bol vo vyšetrovacej väzbe. Po prepustení z výkonu trestu pokračoval vo vojenskej kariere, neskôr funkcionarčil v Zväze protifašistických bojovníkov a v roku 1975 mu bola priznaná aj tzv. 255 za účasť v zahraničnej jednotke. Od roku 1948 bol agentom ŠTB s krycím menom Karol. Toľkoto o samozvanom vykonavateľovi ortielu smrti nad karpatskými Nemcami. Oba komentáre k filmom “Noc na Švédskych valoch” a “Masaker na švédskych šancích” som spracovával v roku 2014 a nejakým nedopatrením sa oba stratili z dátabazy ČSFD, verím, že teraz už tu zostanú a pomôžu sa zorientovať ľuďom, ktorý túto oblasť nepoznajú. (25.11.2020) (méně) (více)