Poločas rozpadu

Kedysi som čítal o slovenskom filme, že v ňom musí byť nadávka a štipka sexu... v tom prípade je tento film pravým slovenským filmom.:) Polčas rozpadu je predovšetkým o niečom inom, hoci má v sebe podobné ingrediencie. Tragikomédia vzťahov, kde je sprvu rozohraných množstvo útržkovitých motívov, ktoré sa však našťastie čoskoro začínajú zliepať do uceleného tvaru, má moderný vzhľad, veľmi kvalitný výber hudby a niektoré veľmi kvalitné herecké výkony ( Pauhofová a Mórová ). Niekedy však menej býva viacej a motív utečenky z Arménska mi pripadala nezmyselná a zachránila ju jedine scéna, kde sa sestry rozprávajú o nešťastnom osude vo svojom jazyku a opitý Króner sa sťažuje na svoj osud. Scenár Viliama Klimáčka je zaujímavý a odpozorovaný zo života ( hoci v závere tlačí príliš na pilu )a debutujúcemu Fischerovi sa určite pootvorili dvere k ďaľšej režisérskej práci. Slovenskému filmu začína svitať na lepšie časy... (26.04.2009)

,,MÔŽEM ŤA CHYTIŤ ZA VTÁKA?" ,,TU?" ,,A ČO SI SI HO NECHAL V AUTE?" __ Sám neviem aké stanovisko mám k filmu vlastne zaujať; vydám sa však radšej ,,zlatou" strednou cestou čím vlastne trocha prilepším. Námet je síce (dá sa povedať) ošúchaný, no beztak so silným potenciálom, no rovnako silno je aj režisérsky spackaný. A celkom solídny scenár mohol predsa len niektoré deje buď zlikvidovať alebo rozpracovať lepšie. Krónerovi a Pauhofovej skrátka trvá ich zbližovanie až sakramentsky dlho (celú filmovú hodinu v 103 minútovom filme), potom zrazu začnú spolu tak rýchlo fungovať až sa človek nestačí čudovať a navyše ,,dobrácky Janko" mi do úlohy takého záletníka priveľmi nesedel a duplom v milostných scénach. Niektoré postavy sú vlastne zbytočné (Janžurová...) a jasným prešľapom je rozhodne línia utečenky z Arménska, ktorej jediné opodstatnenie správne vystihol užívateľ Flego. Núti aj mňa podotknúľ, že Rózsov soundtrack je absolútne otrasný, vydaril sa akurát v mrazivej scéne z vernisáže. Inak punkerka Tánička je v tomto filme naozaj prekrásna a okrem toho podáva aj najlepší výkon zo všetkých zúčastnených. Fotka na VŠVU sa však študuje v ateliéri na Drotárskej ceste a nie na Hviezdoslavovom námestí, ako je to tu ukázané. Zvláštny prešľap. (635. hodnotenie) (20.08.2010)

Tak toto pôsobilo neskutočne silene, akoby sa všetci snažili silou-mocou tlačiť na emócie diváka, no tu to nefungovalo ani náhodou (aspoň nie na mňa). Ukážka toho, že máme krásne a sexi herečky, charizmatických hercov, ale to je asi tak všetko... A milostné scény Pauhofovej s Kronerom - totálne neprirodzené medzi týmito dvoma hercami! (03.01.2010)

Má to spád, dej slušne odsýpa, stále sa niečo deje a keď sa nedeje, tak sa sexuje, len zmysel toho celého mi akosi uniká. Za slušné herecké výkony by bolo čo pochváliť a nielen za ženské odhaľovanie, ale aj Kroner svojim výkonom nezaváhal. Keby sa ku koncu scenáristi snažili niečo rozumné z toho vytlačiť a nezavádzať diváka mimo deja arménskou drámou, tak by som pridal aj ďalšiu hviezdu. Aspoňže vernisáž sa vydarila a splnila očakávania. –––– Srnka ušla, ujo horár. Z jebačky nič nebude. (10.12.2013)

3,5*/5..Konečne slovenský film, pri ktorom som neoľutoval vstupné do kina, skôr naopak! Nie je to samozrejme pecka medzi oči, ale minimálne po formálnej stránke najlepší slovenský film poslednej päťročnice (čo v porovnaní s tým čo sa tu točí asi nie je veľká výhra). Herecké výkony prekvapujúco dobré, hudba Oskara Rózsu vynikajúca, scenár viac než znesiteľný (hoci niektoré dialógy sú "úsmevne naivné") a réžia potešiteľná. Celkovo príjemný vzťahový film, ktorých je síce veľa ale v kontexte slovenskej tvorby sa teším, že Polčas Rozpadu vznikol... (09.12.2007)