Odchádza človek

Ženy - plačky nad hrobmi blízkych v piesňach spochybňujú Boha, spievajú o utrpení. Starozákonné citáty upriamujú pozornosť na kolobeh utrpenia. Spätosť s krajinou a ozveny pohanských rituálov sa prebúdzajú v čase lúčenia sa s mŕtvym telom. Fantastická sprievodná hudba a drásavé spevy plačiek dotvárajú stiesnenosť pustej krajiny bulharského vidieka. Kamenné kríže s vytvarovanými roztodivnými hlavami a odumierajúce náhrobky nasvedčujú návratu prachu do prachu. Všetkého, nielen tela, ale aj toho čo živé telo kedysi v podobe hmotných statkov zanechalo svetu aj tohto, čo zostalo ako pamiatka po nebožtíkovi. Komplexné, posmutnelé a dokumentárne strhujúce, lebo za srdce chytajúce a k rozvažovaniu nad latinským heslom Memento mori! (Pamätaj na smrť!) nabádajúce dielo Martina Slivku. (20.12.2013)

V titulcích filmu uvedeno: název Odchádza Človek. (03.12.2019)

„Áno, a vpravo môžete vidieť zriedkavú skupinku inteleguánov z rodu Möchtegerne Intellectuele. Je to skutočne výnimočné vidieť ich takto pokope, pretože sú to inak samotárske tvory a väčšinou uprednostňujú honiť si osamote nad rozšírenou verziou Tarkovského Stalkera v pôvodnom znení a s titulkami, alfa samčekovia aj bez. V tomto prípade však dali, z dosiaľ nezistených príčin, prednosť skupinovej onánii nad dielom Odchádza človek. Zaiste vám budú tvrdiť, ak budete tak odvážny a opýtate sa ich, že sa jedná o prelomové kinematografické dielo s presahom a myšlienkou, i keď v skutočnosti ide o nudnú sračku s tak patetickým voiceoverom, že aj americká vlajka sa vo filme Rolanda Emericha len nesmelo krčí a závistlivo plače. Tichšie tam vy tam vzadu! Ešte ich prebudíte a oni sa sem doteperia a začnú nám vykladať o kompozícii básní Bertolta Brechta! Kde som to skončil? Ach áno - sračka, ktorá už v rozsahu necelej pol hodiny dokáže tak nudiť, že si želáte, aby ste tým mŕtvym v snímke boli vy. Ale to vám oni nepriznajú ani keby ste ich brožovaným vydaním Kafkovho Procesu z roku 1925 po papuli mlátili. Podľa odborného názoru niekoľkých vedcov by aj chceli, ale túžba po imidže inteleguána je silnejšia a tak toho nie sú biologicky schopný. No poďme už radšej do ďalšej sály lebo vidím ako sa im spravodlivým hnevom lesknú sklá ich dioptrických okuliarov pod tými šik károvanými šiltmi a rozhorčením sa dvíhajú ich rachitické hrude zakryté jemnými pletenými šálmi...“ (06.11.2012)