Tussenstand

Film sa zaoberá naraz hneď viacerými témami, ktoré sú ale navzájom prepojené jemnými vláknami medziľudských vzťahov. Je to v prvom rade fenomén súčasnosti: Hikikomori, ktorý je najviac rozšírený v Japonsku, kde zasahuje do značnej časti mladej dospievajúcej populácie v rôznych stupňoch závažnosti. Prejavuje sa utiahnutím sa jedincov do svojich izieb, odmietajúc vychádzať na verejnosť, či komunikovať inou ako virtuálnou cestou ako reakcia na veľmi vysoké nároky a očakávania okolia v extrémne súťaživom spoločenskom prostredí. Tu je zasadený do súčasného Belgicka, rozpadajúcej sa rodiny zloženej z otca spisovateľa hedonistu liberála, životom ranenej matky a ženy, ktorá vychováva sama syna, ktorý prepadol fascinácii východnými kultúrami a syndrómu Hikikomori. Táto disfunkčná rodina, navonok pôsobiaca len ako pozitívny produkt slobodnej spoločnosti preferujúcej vzťahy založené na pragmatickej obojstrannej výhodnosti a nie obete či kompromise, materiálom s ktorým pracuje Mijke de Jong. Nejde však iba o jej projekt, pretože na celej produkcii sa podieľali i samotný herci a film vznikol ako ich spoločná kolaborácia, čo sa veľmi pozitívne prejavuje na fascinujúco angažovaných hereckých výkonoch. Práve tie sú základným stavebným kameňom, keďže film pozostáva výlučne z často až nezmyselnej kombinácie small talku a uštipačných dialógov oboch rodičov v bohato zdobených reštauráciach a kaviarňach prekypujúcich dostatkom všetkého. Tie sú v silnom kontraste s tichým svetom utiahnutého syna, pre ktorého každý kontakt s okolím je bolestnou skúsenosťou, ktorej sa snaží za každú ceny vyvarovať i návštevou cudzích bytov, keď ich majitelia opustia v štýle 3-iron. Práve tieto 2 svety svojou vzdialenosťou vyjadrujú bariéru medzi liberálne zmýšľajúcimi neustále sa hádajúcimi rodičmi a v tejto atmosfére poťažky svoju vlastnú cestu k rebelovaniu si hľadajúcim synom. Už spomínanú zbytočnosť košatej slovnej zásoby bez skutočného obsahu posilňuje dôraz na neverbálnu komunikáciu vyjadrujúcu skutočné pochody myšlienok, často v protiklade s neprerušovaným prúdom slov, ktorými sa ako keby snažia obaja rodičia vyhnúť tak obávanému všeodhaľujúcemu nekompromisnému tichu. Jednoducho fascinujúci zážitok z filmu vo svojej najčistejšej forme. (06.07.2008)

Film ma len 80 minut a pritom je nekonecny. ArtFilm2008 (20.01.2009)