Na krásnom modrom Dunaji

V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia. (27.02.2014)

Po rokoch je tento film stále akoby na okraji a neprávom. Jedná sa vlastne o jedinú crazy komédiu od vzniku samostatného Slovenska. Veľmi dobre zachytená doba, to však vie oceniť divák v dnešnej dobe, bezmála po 25 rokoch od vzniku. Určite i preto nezožal film kladný ohlas v dobe svojho vzniku. Je zábavné sledovať veselé trio a historky, ktorých je neúrekom. V centre je stará dobrá Bratislava a jej dominanty a la Nový i Starý most, UFO či hotel Kyjev. Avšak snímka sa nevyhne dojmu, že väčšinu pláva po povrchu a zišlo by sa ho prestrihať, lebo nekončiaca anarchia už predsa len začne byť sčasti nudná. Záver je už zlátanina, aby sme nejako uzavreli dielo a divák prepáči, lebo Semjan vo svojom debute a zároveň epitafe sa nebojí byť odvážny, ísť nevychodeným chodníčkom a ponúka nám zdravo uletenú vecičku. (16.05.2018)

,,VIDEL SI BLOW UP?" ,,ZVÄČŠENINU?" __ Pri rozhodovaní o hodnotení sa napokon riadim istým sentimentom nad milovanými 90. rokmi. Atmosféru daného obdobia, na ktorú si už ozaj veľmi matne spomínam, som si týmto filmom naplno priblížil a aj podľa komentárov iných užívateľov možno povedať, že je tu vystihnutá veľmi vierohodne často vďaka drobným detailom (E. Korda...). Spätne je až neskutočné, ako sa Bratislava zmenila za ostatné roky. S filmom samotným je to podstatne horšie predovšetkým z dôvodu, že najmä v prostrednej časti akoby nemal čo povedať a miestami pôsobí nelogicky. Osobne mi dvojhodinová stopáž natoľko neprekážala, hoci som si často kládol otázku o opodstatnenosti danej scény. Pri scéne s cirkusom som dokonca na moment uvažoval, či nejde skôr o balkánsku produkciu. Čo dodať? Maximálne (pod)priemerná záležitosť, avšak dobre, že bola nakrútená. ,,SMRDÍŠ JAK KU*VYN KUFOR. ČO SA ŽENÍŠ?" (653. hodnotenie, 33. komentár k filmu) (10.11.2020)

Toto mi nikto nezoberie - môj najobľúbenejší slovenský porevolučný film. Sladkokyslá-komédia o troch kamarátoch v čudných 90-tych rokoch. Film ktorý sa nesnaží prvoplánovo umelecky pôsobiť (Orbis pictus) a pritom má humánnejší obsah ako jeho "estetický kolegovia". Nádherne vykreslené charaktery postáv, duch doby zachytený, excelentná hudba, fajn uletený príbeh (nie vážny ako hovno), humor, priateľstvo - čo chcieť viac? (22.01.2004)

Nechápu, jak může mít tento film tak mizerné hodnocení, když je to jednoznačně nejsrandonější porevoluční komedie (která si - a to zřejmě někoho irituje moc - na nic jiného, než být komedií, ambice nedělá). Já jsem se prostě smál nahlas prakticky od prvního záběru. Je to také možná tím, že Slováci mají trochu jiný smysl pro humor, který Češi díky své provinční řevnivosti nedokážou přijmout, anebo je to prostě tím, že Slováci nemůžou být z principu lepší než Troškův Kameňákov, jako nemůžou být lepší v ničem. Dost ubohý postoj v tom případě. Kdybychom se o podobnou volovinu, jakou je tento film, pokusili my, bylo by to trapné, hrané, nepůvodní a nudné. Těmhle slovenským debilům já jsem po celou dobu věřil, že jsou doopravdy takoví debilové, jací v tom filmu jsou. Klobouk dolů! (11.10.2010)