Anvil! The Story of Anvil

Člověk tak někdy narazí na skutečnou perlu, aniž by dopředu věděl, že něco takového existuje, nebo o tom byť jen slyšel. Ale to je asi osud kapely Anvil. Její film ukazuje, že nestačí být jen legendou, když se za vás nepostaví dobrý manažer - anebo když nežijete v době, kdy je skutečně snadné si vydávat sám. Emotivní, silné, dojemná, nezlomné. Ti pánové si zaslouží obdiv. (11.04.2016)

Kapelu Anvil som objavil niekedy v polovici 80tych rokov ešte ako mladý soplák a poctivo som s ich albumom Metal On Metal istú dobu trápil hlavy svojho prehrávača Emgeton. Postupom času a prílevom nových štýlov v 90tych rokoch, som ich ale akosi prestal sledovať, takže moje prekvapenie zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzajú, po zhliadnutí tohoto mierne pesimistického dokumentu bolo značné. Tak akosi automaticky som predpokladal, že si užívajú minimálne vypredané športové haly a razia si svoj heavík naďalej. Nejakou súhrou okolností títo sympatickí Kanaďania bohužial nedosiahli taký úspech, ako ich súputníci a o to smutnejšie sa mi dívalo, ako na turné hrajú pred piatimi divákmi, alebo ako Lips hákuje v nejakej cateringovej firme a je pekne zaradený v systéme. Sympatické ale je, že svojho sna sa nevzdáva ani už ako 50 ročný rocker a do albumu "This is Thirteen" sa opreli naozaj poctivo a nedali sa zlomiť ani dementným postojom nahrávacích spoločností. Ako doba ukázala, ľudia o ich hudbu stoja, takže borci "Keep on rockin" (till you die) metal je proste underground a nikdy nebude o vystúpeniach na firemných večierkoch za tisíce dolárov, ale heavy fanúšikovia tu stále sú a Anvil myslím stále má čo povedať. Minimálne svojim sympaticky tvrdohlavým postojom. (01.03.2013)

Vynikající dokument o skupině Anvil, jež měla kdysi parametry zapsat se do hudební historie nesmazatelným písmem. Bohužel okolnosti byly proti a na padesátileté chlapíky z Anvilu si dnes málokdo vzpomene. Je opravdu až neuvěřitelně s jakou neprofesionalitou se musí potýkat (koncert v Praze, čekání na nádraží...) a člověk neví jestli brečet nebo se smát. Nevím čím to je, že na neúspěch jiných se tak dobře kouká, ale tím co si Anvil musí protrpět se stává dokument zajímavější a zajímavější. Držím "klukům" palce (i když podle mého dnes už trochu zaspali dobu a potřebovali by jiný zvuk) a doufám, že tenhle dokument jim alespoň pár peněz a prodaných show přinese, protože kdyby nic, za těch 30 let si to zaslouží. Protože jak říkal Slash - kolik skupin spolu vydrží hrát 30 roků? Family's important shit, man. (03.01.2010)

Anvil! môže vzbudiť v potenciálnom divákovi túžbu vidieť niečo podobné, ako This is the spinal tap!, ale nenechajte sa zmýliť, fiktívny dokument a ten reálny je niečo úplne odlišné! Zhoda mien bubeníka Anvilu a režiséra Spinalu Roba Reinera je čistá náhoda! (keď už sme pri tých výkričníkoch, baby....). Takže kto vydržal viac ako 30 rokov? Stouni, The Who a ...Anvil! Zažili 15 minút slávy, aby ich dokázali držať nad vodou a nekonečnom (a nereálnom sne) celý život a budú až do smrti. Keď sa na ich životy pozrieme z pohľadu nášho, čiže členov davu, absolvujúcich každodenný rituál bez možnosti zmeny, tak oná päťtýždňová dovolenka, ktorá chvíľami pripomínala nočnú moru, vzhľadom na množstvo miest, ktoré chlapci navštívili, asi stála zato a nič na tom nezmení ani česká "pohostinnosť". Stačí nahrať jeden solídny album, poslať ho do Japonska a nakoniec sa môže dostaviť niečo ako krásna nostalgická satisfakcia. (12.04.2013)

Slash to pekne zhrnul na konci... Takúto dobu spolu vytržali Stouni, The Who a Anvil. Ale zatiaľ čo prvé dve menované kapely držali možno po kope aj sláva, prachy a manažéri, Anviláci 30 rokov tlačí dopredu len neskutočná vytrvalosť, láska k heavy metalu a možno fakt slepá vidina toho, že raz sa konečne dočkajú a prijde zaslúžený úspech a uznanie, aké sa dostalo všetkým kapelám, s ktorými začínali (Bon Jovi, Metallica, Motörhead) a ktoré teraz prehadzujú doma peniaze vidlami, zatiaľ čo Anviláci si berú bočáka popri práci, aby mali za čo zaplatiť nahrávanie albumu...Takú zapálenosť a vytrvalosť, to som v tejto branži ešte nevidel. Každý dokument o nejakej inej rockovej legende je povačšinou sled drogových a alkoholových exscesov, že z toho máte dojem, že sláva im nakoniec proste spadla z neba sama, zatiaľ čo "Anviláci" sa krvopotne otrocky snažia a bez výsledku. Ale veľké sympatie a rešpekt páni. Hold, shit happens. (15.02.2013)