Jak se vaří dějiny

SPOILER! Z doterajšími pozitívnymi komentármi žiaľ nesúhlasím. Tento dokument považujem za mrhanie peniazmi. Finančne ho podporili 3 televízie STV, ČT, ORF a veľa ďalších sponzorov. Film sa natáčal 5 rokov, v rôznych krajinách sveta. Výsledok je niekoľko nezáživných rozhovorov s kuchármi, kde zaznievajú hlúpe otázky tipu (Čo je to podľa vás kolaborant? a Prečo sa dávala posledná porcia jedla na hrob padlým vojakom v ZSSR, keď ju už aj tak nemohli zjesť? Dozviete sa pravdu, ktorú aj tak viete, že jesť sa proste musí za každých okolností, lebo bez jedla vojaci nemôžu bojovať. Veľkou slabinou bol scenár (inscenovanie scén, ktoré aktéri zažili a o ktorých teraz len rozprávali). Pôsobilo to umelo a zdalo sa, že niektorým aktérom to vadí. Línia ukážeme ako zomierajú zvieratá kvôli jedlu pre vojakov, aby sa to poukázalo na s podobnosť vojakmi zabitými v boji (takto kuchali mojich kamarátov, ako ja kuchám tohto kohúta). Táto myšlienka je morbídna a naturalistické ukážky zabíjania a varenia zvierat tiež. Posdledná časť dokumentu (juhoslovanskí kuchári) bola naopak obsahovo aj ideovo zaujímavá a scenáristicky dobre zvládnutá. škoda, že len táto jedna. Myslím, že dokument na takúto špecificky úzko vymedzenú tému bol do veľkej mieri odsúdený na neúspech (dalo sa čakať, že bude nudný a aj je). Musím však uznať, že Kerekeš urobil s touto témou, čo sa len dalo a obdivujem štáb, že presvedčili toľkých kuchárov, aby hovorili o často traumatizujúcich zážitkoch z mladosti. (19.02.2009)

Už dávno som nevidel taký zaujímavý dokument ako tento... Som celkom rád, že vznikol aj vďaka produkcii STV (čiže aj mňa:), lebo technicky aj obsahovo je to fakt veľmi dobré. Niektoré epizódy síce neboli až také vydarené, ale celkovo to na mňa spravilo silný dojem a nemám problém s nadpriemerným hodnotením. Dokonca celkom chápem aj to množstvo ocenení, ktoré tento dokument už získal, lebo veľa európskych krajín si tam nájde to svoje... :o) (23.11.2009)

Tak nějak mi připadá, že se Peter Kerekes k zajímavým informacím dostal čistě náhodou. Jinak se snaží pokukovat na diváka, inscenuje nesmyslné variace na vyprávění veteránů (viz. smažení kotlet ve vodě za stoupajícího přílivu) a čím dál víc nudí s pitomými „recepty“. Nepříliš zvládnutý film na zajímavé téma, tedy 50%. (26.06.2009)

Jedinečnú a originálnu tému dokázali tvorcovia tohto dokumentu pretaviť do úžasného výsledného tvaru, ktorý je pre diváka príťažlivý nie len svojou remeselne dobre odvedenou "filmárčinou", ale aj kvalitným scenárom. Humorné sa prelína s vážnym i smutným a človek si popritom všetkom uvedomí, aké krvavé bolo 20. storočie v Európe a aké máme šťastie, že sme na vlastnú kožu tieto svinstvá nezažili. (27.09.2009)

Film, ktorý svojim názvom ma prekvapil a očakával som od neho detaily z vojenského zásobovania, varenia, jedálnych lístkov a spôsoby dopravy stravy vo vojnových konfliktoch. Nakoniec som sa z toho filmu nedozvedel takmer nič. Ale videl som barbarov ruských kuchárov, ktorým niekto rozkradol proviant a tak museli zabíjať hovädzí dobytok aby uvarili šašlík pre svojich vojakov. Realita vo vojne bola trocha iná. Kultivovaný kuchár z Nemecka pečie chlieb údajne najlepší na svete, ale nakoniec aj tak vojnu prehrali. Nakoniec Sovietom pomohlo vojny vyhrať milión kusov blinčíkov od ruskej kuchárky. Maďari v 56 ponúkali rusom „osloboditeľom“ maďarské klobásky. Francúzi sa zase vyznamenali v Alžírsku v 58 roku a nepomohol im ani kohút na vine a Alžírsko sa osamostatnilo. Najhoršie obstáli kuchyne Juhoslávie, kde národnostná nenávisť ovplyvnila aj chorvátsku aj srbskú kuchyňu. Tak nakoniec si Chorváti jedli teľacinu a Srbi svoj paprikáš. Škoda tak som sa na tento film tešil. (28.07.2015)