The Journey of Magdalena Robinson
VOD (1)
Obsahy(1)
Slovenská fotografka Magdaléna Robinsonová počas ľudáckeho Slovenského štátu stratila svojich rodičov a prežila utrpenie koncentračných táborov. Po desaťročiach s hrôzou sleduje opätovný záujem časti slovenskej verejnosti o ľudácke myšlienky a adoráciu politických predstaviteľov Slovenského štátu. Pýta sa, aký zmysel malo utrpenie obetí nacizmu, ak spoločnosť ostáva nepoučená. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (5)
Dokumentárnych filmov o zverstvách holokaustu je natočených nesmierne mnoho, ale asi v máloktorý sa snaží svojou formou nasledovať obsah a byť zaujímavý nielen podanými informáciami a archívnymi zábermi, ale aj režisérskou invenciou, ktorá má zmysel. Šulík našťastie patrí medzi dokumentaristov, ktorí sa so striedaním hovoriacich hláv a dobových záberov neuspokojí. Pokiaľ ste videli napríklad Noc a hmlu od Resnaisa, tak sa možno pozastavíte nad faktom, že jeho posolstvo je približne rovnaké, ako to Šulíkové o pol storočie neskôr. Čo si potom myslieť o pamati európskej spoločnosti, nechám na každom divákovi. Takéto dokumenty vznikajú pre neustále osviežovanie pamate, ktorá ako vieme, časom dôležité udalosti minulosti začína vidieť skreslene. V tom najhoršom prípade ich dokonca dokáže aj poprieť. ()
Další vyprávěcí hrůzy jako v podobných dokumentech. To si pak člověk říká, jak jsou ti Němci Japonci milí pečící buchty, když ještě jejich babičky a dědečci podřezávali a mučili. ()
Svedectvo o holokauste. (13.3.2009) ()
Film je dokumentom o Magdaléne Robinsonovej, ktorá aj napriek všetkému čo prežila v Osvienčime či Bergen - Belsene, je stále svojím spôsobom príťažlivá a vyžaruje z nej dôstojnosť. Netrpí stareckou demenciou, všetko si pamätá, pokojne hovorí o svojej hmotnosti 24 kg na konci vojny. Generácia ľudí, ktorá prežila koncentráky odchádza, vymiera. Vďaka za každý dokument, ktorý ešte zachytáva tieto príbehy. Hádam ešte nejaké vzniknú, pokiaľ je čas. ()
Musím priznať že spočiatku som bol skeptický. Forma bola síce zaujímavá, no obsah naznačoval že sa budeme uberať chodníčkom dávno vyšľapaným a vypovedaným. Každopádne. Postupne sa otvárajúca úprimnosť pani Robinsonovej v kombinácii s archívnymi zábermi a jedným výrazným autorským prvkom ma úplne odzbrojili. Človek by povedal že sa už takmer nič nové nedozvie, no vždy sa je čo učiť. Vždy je čo počúvať. Nakoniec som ostal prekvapený a emocionálne zasiahnutý. Pustil by som to voličom Ko(co)tlebu a zaslepeným mladým ľuďom. 90% A za facku ktorú vylepil Šulík mojim pochybnostiam a ľahostajnosti musím zaokrúhliť hore !!! ()