Obsahy(1)
Juraj Kubánka (31. 10. 1928 (Turo tri dvory / Turie pri Žiline) je významný slovenský folklórny tanečník, choreograf, režisér a dlhoročná vedúca umelecká osobnosť SĽUK–u. Pôsobil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí - v Poľsku a v Nemecku. Portrétny dokumentárny film v réžii Mátyása P r i k l e r a s kamerou Nora H u d e c a vznikol pri príležitosti osemdesiatych narodenín tohto významného predstaviteľa slovenskej kultúry. Juraj Kubánka hovorí v základnej línii filmu nielen o svojom živote, začiatkoch, ale aj o tvorivej práci v SĽUK-u a vytvorených choreografiách,predstavuje svoje umelecké vízie i tvorivé postupy. Film neobchádza ani miesta, ktoré sa stali významnými míľnikmi jeho tvorivého života - rodný Sliač, Bratislavu, Rusovce, lokality, kde sa organizujú významné folklórne festivaly, napr. Detva. Tvorcove meditácie dopĺňajú filmové záznamy tanečných diel zo SĽUK-u. Vo filme hovoria a spomínajú okrem jeho najbližších rodinných príslušníkoch aj mnohí jeho spolupracovníci a priatelia - Heda Melicherová, Milan Ševčík, Ján Kulich, Štefan Nosáľ, Emil T. Bartko, J. Quittner a ďalší.Film prezentuje aj ďalšie aktivity majstra Kubánku, prácu v Srbskom ľudovom súbore (SLA) v nemeckom Bautzene. Pôsobil aj v ďalších telesách - Poddukliansky umelecký ľudový súbor, Československý štátny súbor piesní a tancov. Neodmysliteľnou súčasťou jeho choreografickej tvorby bola spolupráca s médiami a divadlami: Filmové štúdio Koliba – Rodná zem (1954), filmová adaptácia opery J. Cikkera Jánošík – tanečná časť 1987),STV (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis), SND(Krútňava, 1952) a ŠD, Divadlo Romatan v Košiciach, Divadlo bratov Mrštíkovcov v Brne, prvý program Laterny magiky a i. Jeho umelecká práca zahŕňajúca okolo 250 tanečných diel nesie v sebe nebývalú priestorovú kresbu, prehodnotenie a štylizáciu pôvodného materiálu v značnom rozpätí, bohatosťou tanečných motívov, široký tematický záber a javiskovú atmosféru. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (2)
Veľmi nedocenený a dnes už aj málo známy umelec, ktorý položil základy profesionálneho slovenského ľudového tanca. Bude to aj tým, že ako vidno aj z dokumentu, nikdy si nezakladal na svojom mene, ale na dobrom mene SĽUKu, profesionálnom výkone a spokojnosti divákov po celom svete. Späťzískanie slovenského občianstva, pretože na získanie štátneho ocenenia to bolo nutné, pôsobí dehonestujúco, ale bolo zámerom tvorcov poukázať na nezmyselnosť vtedajších zákonov. Svieži osemdesiatnik na konci zakrepčil v parku aj bez hudby, a takto si ho všetci budú chcieť zapamätať. –––– Tanec, to je najkrajší pohyb, a v prírode je všetko pohyblivé. ()
Od RTVS je sympaticke,že v predvečer 85 narodenín majstra Kubanku zaradila na Dvojke jeho profil natoceny k osemdesiatinam.Ako mnohí jeho priatelia a spolupracovníci v dokumente vyslovuju najčastejšie,že Juraj Kubanka je hlavne veľký umelec a hlavne človek,tak som to z dokumentu skutočne aj vycitila.Jeho choreografie pre SLUK,ako Tatranski orli či Podpolianska mlad sú nezapomenutelne. ()