Obsahy(1)
9. mája 2005 uplynulo od konca II. Svetovej vojny 60. rokov. V celom bývalom Sovietskom zväze a aj v dnešnom Rusku má táto vojna prívlastok Veľká vlastenecká... Po celé tri dni 9., 10., a 11. mája sa konali v Rusku a hlavne v Moskve, hlavnom meste jednej z víťazných mocností a krajine, ktorá priniesla najviac obetí na oltár víťazstva, veľkolepé oslavy. Do hlavného mesta pricestovali desiatky hláv štátov, najvyšších štátnych predstaviteľov a iných VIP osobností celého sveta. Ruský štát poskytol ľuďom voľno, zábavu a desiatky sprievodných akcií, kde si dôstojne a veľkoryso pripomenuli svoje víťazstvo nad fašizmom. Nieto rodiny v ktorej by niekto vo vojne nezahynul, preto dodnes v ruských ľuďoch vládne istý zvláštny druh piety, alebo kult smrti. Po rozpade veľmoci akou bol Sovietsky zväz im padlo zadobre pripomenúť si svoj bývalý rozmer... Pohľadom na tieto pompézne dni, s pokusom prejsť pod pokrývku týchto dní i pod kožu ľuďom dnešných čias odpovedá tento film na mnohé otázky, ktoré ešte nie sú dopovedané. Aké sú osudy "víťazov" a "porazených", aká bola a je kvalita ich života? Dostalo sa zadosťučinenia tým pravým a odídu spokojní z tohto života. Ako vnímajú túto historickú etapu mladí ľudia a čo môžeme povedať o tom, čo to vlastne bola - II. Svetová vojna. Autori nahliadli na odvrátenú tvár týchto dní. Konfrontovali ľudí, s rôznymi názormi i životnými skúsenosťami, s rôznou kvalitou života a podávajú správu o stave ducha nielen tejto krajiny... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (2)
Vynikající dokument. Vidíme jak si v Rusku i dnes váží hrdinů, kteří zachránili národ před vyhlazením. Po přečtení sedmi set stránkových pamětí maršála Žukova se mi zdálo nepochopitelné, že se Němci v Berlíně nevzdali, ani když Rusové obklíčili historické centrum a nabídli jim kapitulaci a nechali si ho roztřílet kaťušemi. Ale v dokumentu je jedna z postav německý pamětník, který popisuje, jak jako malý hoch oponoval po prohrané bitvě u Stalingradu otcovi, že válka není prohraná a v bitvě o Berlín ještě v centru střílel po Rusech a měl kliku, že ho granát zranil jen do ruky. To si člověk uvědomí, jak kvalitně dokázal Goebels vlastnímu obyvatelstvu propagandou vymýt mozky. ()
Dokument je postavený na výpovediach dvoch bývalých nepriateľov, gardového plukovníka Marka Pavloviča Ivanichina, príslušníka 79. gardového mínometného pluku (pluk kaťuši M13) a obrancu Berlína Horsta Hermanna, bývalého člena Hitlerjugend. Ivanichin prešiel celú frontu od Moskvy až do Berlína a tu proti nemu bojoval a bránil v rámci už posledných Hitlerových rezerv z Hitlerjugend, zarytý prívrženec nesmrteľnosti tretej ríše Horst Hermann. Toho po vzatí do zajatia Sovietsky vojnový tribunál odsúdil na 10 rokov nútených prác.Obaja sa stretli na Moskovských oslavách 60. výročia oslobodenia. Potenciál, ktorý sa núkal z tohto dokumentu bol využitý veľmi málo. ()