Král New Yorku

Ferrrara je rozporuplný režisér. Postavil svoju kariéru na rape and revenge, filmoch o drogách a rôznych druhoch expolitácie a minimálne v zámorí sa teší pomerne obstojnej fanúškovskej základni. Ibaže jeho filmy majú strašne kolísavú kvalitu. Raz sa mu napríklad podarí natočiť vynikajúce sci-fi (Lupiči tiel), ktoré aspoň čo do depresie prekoná aj originál (resp. prvú adaptáciu); inokedy sa doslova strápni umelecky mieneným pseudohororom, plným filozofujúcich upírov a feťákov (Závislosť; a tých artových pokusov bolo viac; 4:44 alebo Lovci mozgov.). A potom je tu ešte jeho najslávnejší Driller Killer, z ktorého som raz videl asi pätnásť minút - výsledok presne toho druhu amatérskej nadšenosti, čo nemám rád, čo ma takmer vždy sklame a ktorý som (vzhľadom nato, že nepotrebujem pozerať každý film istou veľmi úzkou diváckou skupinou označovaný za kult) automaticky vypol a zmazal. Byť to robím len zriedka. King of New York je tiež zvláštny film, ale v inom zmysle. Abel si odpustil svoje experimenty, no zároveň je jeho výtvor typickým čiernym koňom, oscilujúcim medzi žánrami a zabehnutými žánrovými postupmi. A dopredu hovorím, že melanchóliu talianských evergreenov (ani vlastne nič - ani vzdialene podobné akýmkoľvek Scorseseovským trademarkom), teda rozhodne nečakajte. V mafiánskych filmoch z pravidla existujú iba dva druhy réžijného prístupu a od nich sa odvíja aj spôsob narácie: Buď je klaďas policajt, alebo gangster. Ferrara sa snaží zostať niekde medzi. V jednej scéne nám ukazuje Laurenca Fishburna (vtedy ešte Larryho Fishburna), ako bez mihnutia oka postrieľa partiu konkurenčných priekupníkov, a v druhej už z drogových peňazí prispieva deťom "nech majú všetko čo potrebujú". Ikonizovanie Walkenovho "narkobarona" musí pripomenúť DePalmu a k tomu plus vidíme príbeh aj z druhej strany, zároveň s dôrazom na sympatie k postavám (takmer doslova ako v Chobotnici) ktoré po ňom idú (niekoľkominútová scéna zo svatby jedného z policajtov, neskôr končiaceho ale hodne nepríjemnou smrťou). A tie postavy sú horlivé, až to bolí. Až tak, ako keby niekto natočil Francúzsku spojku, rozprávanú z pohľadu Fernanda Reya. Ferrarov film za všetkými týmito klasikami (kvalitatívne) značne zaostáva, stále je tam ale niečo - akási béčková údernosť - niečo, čo jeho film robí akčnejším a unikajúcim realite a pritom tak cool, až to stojí zato. Rap, depresia, temnota prestupujúca každým záberom (v spojení s modrými filtrami), takmer absolútne eliminujúca denné svetlo. Konieckoncov svoj pôvod by sa pán režisér márne snažil zakryť. Niekto je zastrelený, ale jeho priestupok bol závažný, tak schytá pár guliek ešte jeho mŕtvola. A nahotinky tiež vidíme častejšie, než by si to príbeh žiadal. Vo výsledku je King of New York vydarený snímok, avšak - pre milovníkov mafiánskych opusov pravdepodobne príliš dekadentný. Možno preto ho u nás takmer nikto nepozná. Rovnako ako Malú Odessu. (10.03.2013)

Od Ferrary mám přece jen raději jiné filmy, především pak "Poručíka", který ukazuje krásné zdegenerování člověka, který dostal trochu moci a rozhodl se, že si bude trochu užívat. Tohle je velmi podobné téma, ale v hlavní roli rovnou máte grázla. Grázla, který se snaží trochu napravovat to, co udělal. Ale dál zabíjí. Některé scény jsou pořádný masakr. (16.02.2016)

Jasným klenotom tohto snímu je prvotriedna réžia a skvelý Christoper Walken, ktorý tu opäť raz predviedol, ako sa má hrať negatívna postava - celý film tu patrí iba jemu... No ale príbeh samotný ma moc nenadchol. Iba priemerná mafiánska story o tom, prečo a ako sú tie paragrafy v zákonoch prekrútené a vytočené... až tak, že z poctivých ľudí robia zločincov - pekná myšlienka, no nič viac. Bez Walkena by tu bola častá nuda. Lepší priemer. 65/100 (12.12.2018)

Film z roku 1990 a má tady dnes 200 hodnocení?..a modrá procenta? No to teda čumím.......... Je fakt, že to je dost těžký film, který rozhodně nevede diváka za ručičku a nenapovídá, co si o něm máme myslet a jak ho pobrat.. Jde o dost jedinečné dílo s velkým důrazem na budování situací, práci s herci a atmosférou... Z tohodle filmu je totiž fakt cítit ulice velkého jablka.............4 je málo, 5 je trochu moc ..ale proč né? (09.01.2013)

Pre mňa skôr štandartne nakrútená gangsterská historka. Našťastie aspoň poriadne krvavá a čo sa týka mŕtvol, tak tam to padá hore dole, doľava doprava, žiadne ohľady na to, kto je hlavná, vedľajšia, kladná či záporná postava. Inak celkom zaujímavý náhľad do súdobej hip hopovej scény, odznie tu toho skutočne veľa a neviem prečo ma toto obdobie v tomto hudobnom žánri oslovuje viac ako od nultých rokov, odkedy je podľa mňa hip hop nuda, asi preto, že sa z neho stal čisto komerčný artikel. Inak NY je tu zobrazený ako totálna diera, to treba Ferrarovi nechať, len som sa stále nevedel zbaviť pocitu, že to pravé orechové by to bolo v Leeho rukách. (10.08.2018)