Recenze (3)
Najprv prišla experimentátorka Storm De Hirschová s Peyotovou kráľovnou a o dva roky neskôr Roger Corman s Tripom. Farebné vidiny výtvarníčky a režisérky kreslené priamo na filmový pás, využívajúce nepoužitý filmový materiál a pásy s hudbou sa zahrávajú s vedomím príjemcu, čo podporujú sprievodné rytmy extatickej, africkej bubnovačky (podobnej tej z filmu Free Radicals). Pokus sprostredkovať skúsenosť po požitií halucinogénneho alkaloidu z kaktusu Lophophora Wiliamsi je podarenou zmeskou stroboskopicko/kaleidoskopickej mnohovýznamovej kolority. Neskorší Cormanov pokus sa zviezol na komerčnej vlne záujmu o LSD (vyvolanej kontroverznými guruami typu Timothy Learyho). Obrúsil hrany a ubral plyn na experimentálnosti. A aby boli všetky tie nezmyselné (a primerane tomu nudné) vidiny pozerateľné dosadil do nich Petra Fondu. Pri porovnaní kvalít obidvoch filmov však napriek istým výhradám ku Cormanovej koncepcii ostávam vyrovnaný - stopáž Hirchovej experimentu natiahnutý do viac než hodinovej dĺžky - pri všetkej úcte k jej invencii - by som na rozdiel od prízemnejšieho Tripu zrejme nezvládol. ()
No-ten divoký přístup k psychedelii v 60.letech asi ani nic hlubšího nebo smysluplného přinést(většinou) nemohl. Bum bum blik blik-konec. ()
Jen blikání doplněné zlomky obrazu a bubnování. ()