Obsahy(1)
Príbeh hry od Osvalda Záhradníka je jemným, kultivovaným pohľadom nad isté životné situácie a nevtieravým obrazom života súčasnosti. Hra nie je obrazom celej spoločnosti, ale intímnym pohľadom na ženu, ktorá vie byť rovnako nežná a príťažlivá, ako aj tvrdo neústupčivá a nepoznajúca kompromisy. (oficiální text distributora)
Recenze (4)
Veľmi slabý, chabý dej, prakticky o ničom, nikam neviedol, nikam sa nerozvíjal. Z konca filmu nebolo vôbec nič jasné. Jediné, čo som ocenil, bolo účinkovanie vynikajúcich slovenských hercov Márie Prechovskej a Martina Gregora. Z celého filmu ma ešte zaujala pekná melódia s jemným spevom dieťaťa, ktorá sa do filmu hodila. ()
Aby čas príliš rýchlo neletel, tak vyhodíme hodiny. Z balkóna, netreba robiť kompromisy. Emília ako impulzívna nezávislá sebavedomá žena v inscenácii, ktorá pripomína skôr divadelnú hru, okrem cvičenia jogy aj dobre fackuje. Na krátkom priestore sa analyzuje množstvo osobných komplexov, nešvárov, slabostí. Dej, ten naozaj absentuje, a málokedy sa mi pri filme stáva, že mi ani nechýba, ako tu. –––– Čo som sa natrápila, aby z teba bol človek. Ty nepoznáš ženy, nevieš, čoho sú schopné. Sú schopné naozaj všetkého! –––– Čosi sa rozbilo, čosi veľmi krehké. Nemám rada pozliepané veci. A sú veci, ktoré sa pozliepať nedajú. ()
Příběh zasloužilé matky, mamánka a superemancipované, egocentrické a sobecké mrchy. Mrchy muži rádi. Ani se nechce věřit, že se vše odehrává v roce 1976. Takové ženy tehdy snad ani normálně nebyly... Dnes přirozeně standard. Snímek sice má i hluchá místa, ale psychologie postav velmi dobře ztvárněna. Drama bych tomu určitě neříkal, ale jako psychologický film o vztazích je to top. Dnes už by to matka ani profesor hodinářiny nezachránil. Závěr tím pádem působí poněkud naivně, ale vzhledem k době vzniku se to dá odpustit. 90%. ()
Na krásne jednoduchej minimalistickej ploche zobrazený kľúčový úsek života dvoch mladých ľudí. Také sa už žiaľ dnes nevidí. Dnes ľudia čumia na hardcore alebo blbé Farmy. S odchodom socializmu odišiel aj veľký kus kultúry, a za to sa všetci môžme hanbiť. Výkony hercov sú skvelé, Haverla v úlohe zaľúbenca som doteraz ešte nevidel, je to pre mňa milá rarita. Ku komentáru od hororfuna dodávam len to, že tu žiaden dej nebol potrebný, tu išlo o konverzácie, vzťahy, osobnostné črty a hlboké myšlienky ktoré boli aj neboli nahlas vyslovené. Typické dielko Osvalda Zahradníka. Mne sa to veľmi páčilo a pozeral som to na jeden dych. ()