Hrdina našich čias
VOD (1)
Obsahy(1)
Nestor slovenskej filmovej kritiky a publicistiky Pavel Branko aj vo svojom úctyhodnom veku 88 rokov stále publikuje a zbiera ceny za celoživotné zásluhy. Napriek tomu sa už v tomto svete cíti byť cudzincom. Zuzana Piussi sa v dokumente nezamerala na Branka - autora. Hrdina našich čias je veľmi osobným až intímnym portrétom človeka, ktorý veľa prežil a stále si drží svoj zaujímavý svetonázor. Režisérka postavila Pavla Branka do troch rôznych situácií, v ktorých sa zhovára s tromi rôznymi ženami. Manželkou, mladou novinárkou a spolucestujúcou vo vlaku. Dva z rozhovorov sú inscenované a sú postavené ako protiklady. Novinárku zaujímajú, na pokyn šéfa, najmä "nejaké príhody z koncentráku", zatiaľ čo rozhovor so ženou vo vlaku o umení a živote sa postupne stáva otvorenejším a intímnejším. Tu konečne Branko dostáva priestor na vyjadrenie toho, čo chcel povedať. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (6)
Kto má čo-to o Pavlovi Brankovi načítané, tomu tento dokument až sa tak veľa nových informácií nedá. Ale máme tu na druhej strane výlet do Tatier, do jeho bývalého domova, ktorým bola jedna osamelá chata v horách a keďže som si o jeho historkách z Tatier čítal v jeho knihe, tak ma tieto obrazy potešili. Inak taký klasický slovenský dokument, ktorý nenadchne, ale ani neznechutí, o tejto osobnosti by sa dalo ale nakrútiť toho podstatne viac, napríklad rozhovory s jeho bývalými pracovníkmi, zábery zo starých festivalov, ktoré navštívil, použiť niektoré jeho citáty z kritík alebo reportáží, návšteva rodnej Hačavy, atď.... ale chápem, že nie každý sk dokumentarista má na rozsiahle projekty peniaze. ()
Novinářka hraje husičku a od pana profesora jsem čekal více než banality "kapitalismus bere člověka takového jaký je... a je nejvýkonnější...lidstvo se našlo v konzume ako v raji". Má pravdu v tom, že je kapitalismus sebezáhubný. Líbilo se mi vystižení dnešních mladých (píše o tom výborně Petr Gibas) "Chtěla by jsem bydlet u velkého města, aby jsme měli kulturu toho města i přírodu". Denně ta jen z okolí Prahy dojíždí do centra za prací 200 tisíc lidí, což je velká dopravní zátěž. Pobavilo mě "Když jsem si řekla, že si chci vzít bohatého indiána, tak mi ho hned začal shánět. Ale marně, protože indiáni jsou chudí a stále opití". ()
Nezavrhujem cestu akou sa pri nakrúcaní vybrali tvorcovia tohoto ,,dokumentu?", problém je len v tom, že tu skrátka podľa mňa nič nevyšlo ako malo. Ak to bol ale tento výsledok zámerom tak naozaj netuším kam a komu bol cielený. O pánovi Brankovi som už kadečo počul, no za človeka, ktorý by bol často na muške médií ho označiť nemožno. Bola tu teda šanca predstaviť túto osobnosť komplexnejšie, no nezadarilo sa. Jeho stále chlapčensky znejúci smiech je pritom čarovný. A ak sú všetky naše novinárky rovnaké ako hentá krava (a to krotím výrazy), tak je naša žurnalistika v ešte väčších ... než naša (že vraj sa pomaly prebúdzajúca) kinematografia. (25. hodnotenie, 2. komentár k filmu) ()
Normálne som uprednostnil tento vlečúci sa dokument o jednom veľkom mužovi džentlmenovi pred Ligou majstrov. Fakt veľmi zaujímavé, akurát tá novinárka je skutočne odporná. ()
Dokument sa mi páčil hlavne kvôli vtipným momentom, ale aj kvôli zaujímavým názorom či takmer skrytým bežných ľudí. 75% ()
Snímka režisérky Zuzany Piussi osciluje na hrane dokumentárneho a hraného filmu. V jej strede sa nachádza postava nestora slovenskej filmovej kritiky Pavla Branka. V zinscenovaných rozhovoroch s novinárkou (Lucia Fričová) a náhodnou ženou vo vlaku, pani Slávikovou (Ingrid Hrubaničová), Branko veľmi múdro a zaujímavo rozoberá nielen vlastný život, ale aj minulosť a súčasnosť spoločnosti ako takej, pričom zachádza do a konfrontuje napríklad tiež roviny náboženstva, konzumu, ale takisto lásky a vlastného bytia. Napriek neľahkej minulosti zostáva Branko "nad vecou" a na životné situácie nazerá veľmi triezvo, ba možno dokonca s nadhľadom. Forma štylizácie filmu je zo strany autorky Zuzany Piussi zvládnutá dobre, pričom rozhovory umožňujú Brankovi dostatočne rozrozprávať sa a herečkám stvárniť role natoľko dobre, že zdanlivú autenticitu im divák takmer uverí. Obzvlášť to platí v prípade nesympatickej novinárky, ktorú stvárňuje inak atraktívna a príjemne pôsobiaca Lucia Fričová. Hrdina našich čias je nenápadným, ale obsahovo výrazným dokumentom o nenápadnom, ale mimoriadne zaujímavom a sčítanom človeku, ktorým Pavel Branko až do svojej smrti v roku 2020 bezpochyby bol. Sú to práve ľudia ako on, ktorí svojou často nenápadnou a snáď aj nedocenenou prácou v tejto krajine prispievajú k udržaniu akej takej kultúrnej úrovne. Sú to hrdinovia (nielen) našich čias. ()