Čanto cutaeru

Shiro je mladík, ktorý žije so svojou matkou v jednej domácnosti. Spoločne, denno denne, navštevujú jeho otca, bývalého futbalového trénera, ktorý je z dôvodu rakoviny žalúdka, hospitalizovaný v neďalekej nemocnici. Jedného dňa, podstúpi Shiro rovnaké vyšetrenie, akým si prešiel aj jeho otec. Verdikt výsledkov je tragický. Shirovi zisťujú rovnakú chorobu, len vo vážnejšom, pokročilejšom štádiu. Nakoľko si uvedomuje okolnosti, rozhodne sa, že otcovi splní dávny sen. Zájsť spoločne na ryby, k jazeru Kurena. Sonov spôsob prejavu emócii v snímkoch je vždy veľmi špecifický. V prvej polovici som mal pocit, že nesledujem jeho tvorbu. Film mi prišiel veľmi "obyčajný". Až v záverečnej polhodine, v určitých pasážach, vidieť črty jeho práce. Napriek tomu, že ma myšlienka vykreslenia vzájomného vzťahu medzi otcom a synom zaujala, nedokážem vysvetliť prečo, no mňa "Be Sure to Share" mimoriadne citovo nezasiahol. (18.06.2014)

celkom dost poomielana tema, ktora ani tu neprinasa nic nove. posmrtne vykonavanie slubov s priamociarim dejom. dufal som, ze Shion Sono prinesie nieco nove, avsak jedna "sonovka" prichadza ku koncu ked nastava cas plnenia slubov. film bol ale venovany otcovi, takze experimenty a jpn weirdness idu bokom (18.08.2014)

Kto by to do tvorcu perverzných a satirických filmov povedal? Myslím, si že vôbec nikto. Šion Sono je totiž režisér mnohých kvalít. Rúca mnohé zaužívané normy a pravidlá a nebojí sa prekračovať hranice únosnosti a korektnosti. Vyzdvihuje sociálny aspekt celej Japonskej spoločnosti - z tej odvrátenej strany a pritom dokáže byť emotívne vyčerpávajúci a zároveň zábavný. Be Sure to Share je pomalý, tichý a v konečnom dôsledku realisticky zobrazený príbeh mapujúci vzťah otca a syna v provinčnom mestečku, kde obidvaja trpia rovnakou zákernou chorobou. Smrť je nevyhnutná. Vysporiadanie sa s ňou a zdieľanie okamihov vo svojom živote s ostatnými už nie. A aj otec aj syn sa to snažia zmeniť. Otcovi to ide ťažšie a syn sa snaží zo všetkých síl. Film nespadá do samoúčelnosti. Nevydiera a je po mnohých stránkach príjemný. Tí čo čakajú ďalší perverzný nárez budú sklamaný. Tí, ktorý ale zbožňujú jednoduché príbehy, uveriteľné herecké výkony a peknú myšlienku zabalenú v jednoduchšom obale, si túto krátku cestu do života jednej rodiny užijú. Je to jeden z tých filmov, ktorý bez najmenších pochýb potvrdzuje že je Sion Sono veľký režisér a tvorca. A jedna z najkrajších pôct akú môže od syna otec dostať. (16.04.2014)

Jitensha toiki po 10 rokoch, umiernene, spoločensky sporiadane a príjemne civilne. Ale čo si budeme hovoriť, jediným pojítkom s Jitensha toiki sú mená hlavného hrdinu a jeho priateľa Keitu, ktorí boli vo filme z roku 1991 nerozlučnými priateľmi a spolužiakmi na strednej škole. Tu sa príbeh točí okolo mladého, dávno dospelého muža, ktorého s otcom spája nevyliečiteľná choroba. Ak čakáte depresívny zážitok tak, ako ho navodzuje obsah, nedočkáte sa. Film je totiž vo svojej podstate príjemný, nebojí sa odľahčiť, ale na druhú stranu si udržiava dôstojnosť. Sentimentálnosť a pátos ustupujú do úzadia, resp. možno s výnimkou jednej scény blízko záveru filmu prakticky ani nejestvujú. A to je jedine dobre. Film si plynie pomalým, pohodovým tempom, je kvalite obsadený a výborne ozvučený, čo z neho robí ideálny film na odpočinkové poobedie (alebo večer po dlhom dni). Je to pekné, nedecimujúce a reálne. Čo viac chcieť? Od Sona, režiséra bizarných úletov, rafinovaných hororov a spoločensky kritických komorných drám, rúcajúcich tradičné rodinné a morálne hodnoty, snáď nič. Len dodám, že ma ten chlapík neprestáva udivovať. Čakal som civilnosť, ale toto bolo omnoho viac, ako som dúfal. 80% (19.06.2014)

Je to můj čtvrtý film od Sona a zase úplně jiný svým tématem. Tentokrát řeší vztah mladého muže ke svému otci, který leží v nemocnici s rakovinou a neví se, zda se uzdraví. Syn vzpomíná na to, co s otcem prožil a i přestože se k němu otec choval stejně krutě jako ve škole, kde byl jeho trenérem, má ho rád a ze všeho nejvíc touží po tom, aby se uzdravil a vyrazili spolu na ryby. To vše naprosto přirozeně a jak napsal Adrian, film netlačí na pilu a zobrazuje příběh tak, jak by se skutečně mohl stát. Stejně jako v jiných Sonových filmech se příběh neustále vrací a doplňuje předešlé scény, a to vždy zajímavým způsobem, ovšem tentokrát mi i přes nepříliš velkou délku připadal film příliš pomalý a místy i nudný. (14.02.2011)