Obsahy(1)
Slavný film Pásla kone na betóne scenáristky Milky Zimkové a režiséra Štefana Uhra z roku 1982 se zařadil mezi nejvýznamnější díla československé kinematografie. V roce 1995 na tento film navázal režisér Stanislav Párnický, který ve filmu stejné autorky (která si opět zahrála hlavní roli) pokračuje ve vyprávění o osudech Johany, její dcery a její vnučky - tentokrát ve slovenských reáliích poloviny devadesátých let. Příběh se odehrává v parném létě roku 1995, kdy se Johana vydává se svou vnučkou Pavlínkou na letní prázdniny. Poté, co se málem utopily na Šíravě (zachránil je muž středního věku Janko), odjíždějí domů do východoslovenské vísky. Janko je pozván na návštěvu. Po příjezdu domů však má Johana jiné starosti nežli myslet na Janka. Na jedné straně ji trápí nedobrý osud její dcery Pavlíny, která po strastiplném soužití s manželem alkoholikem utíká s dcerkou k matce. Na druhé straně temperamentní letora Johaně nedá, aby nebojovala za obecné blaho svérázně bojuje proti úpadku družstva, zkritizuje amerického velkopodnikatele, který na Slovensku vede úspěšný podnik. V něm pracuje i Janko, Johanin zachránce ze Šíravy. Jejich osudy se znovu protnou. Johana se zpočátku brání novému citu jednak proto, že si na romantické dobrodružství připadá stará, ale i proto, že jí všichni muži, kteří stoupili do jejího života i do života její dcery, přinesli zklamání. Nakonec se začne chystat svatba... ale v životě Johany nikdy není nic snadné. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (29)
Slovensko nemá tradíciu v pokračovaniach a ak sa o nejaké pokúsi, zdá sa byť zbytočné. Kone na betóne tiež neprinášajú nič zásadné, i keď sa nečudujem, že tvorcovia mali potrebu príbeh Johany uzavrieť. Bohužial sa tak udialo v divokých 90tych rokoch s príšernou módou a všadeprítomnými novopodnikateľmi. Kone na betóne sú však aj po rokoch pozerateľný film, čo je jeho najväčším a v podstate jediným kladom. Niektoré postavy sú zjednodušene napísané, manžel Paulínky sa chová ako karikatúra a syndróm zjednodušenia je prítomný skoro všade. Nápadník Johanky si môže vyberať, môže mať aj Mičkovicovú, avšak dá prednosť vráskam a otáznej charizme hlavnej hrdinky. No je to také malé guilty pleasure, ale ťažko nájsť z tohoto obdobia vkusný a inteligentný nadčasový film. ()
15% ... Vskutku dobrý film z 80-tych rokov sa dočkal katastrofálneho pokračovania, ktoré sa chcelo len priživiť na 13 rokov starom úspechu. Milka Zimková si evidentne potrebovala vyleštiť ego a tak svojej postave dala zázračné dary v podobe všemúdrosti a všeobecného obdivu zo strany mužov a skoro aj žien. Tieto skvelé vlastnosti potom skombinovala s hysterickými a afektovanými výpadmi svojej postavy až do takej miery, že divákovi sa pri sledovaní dvíha žalúdok. Ešte nemôžem zabudnúť na množstvo zbytočných postáv (Mickovičová, Vojtek a mladá neustále sa bozkávajúca dvojica) a na fakt, že filmu nieje rozumieť nie kvôli východoslovenskému nárečiu ale kvôli tomu, že postavy sa neustále prekrikujú. Toto pokračovanie je len hanbou originálu a rozhodne ho netreba vidieť. ()
Klasicke porevolucne pokracovanie. To co je stare, ako tak funguje. Pridana vsak bola typicka rovina, ktora pojednava o spolocenskych a ekonomickych zmenach po pade zeleznej opony, ktora vyznieva nasilu a sem tam az trapne. Inac prijemny oddychovy film na nedelne odpoludnie, teda az na toho chrapuna v podani skveleho Pavlovica, hehe. Paci-paci,fik-fik. ()
Ďalšia dobová konzerva, tentoraz rokov deväťdesiatych, so všetkým čo k tejto dekáde patrí. Spoločenské zmeny, pozvoľný rozklad kolektívneho poľnohospodárstva, hurápodnikatelia, dobová móda, densflór a nejaká tá jemná erotika. Oproti jednotke je to slabšie, kopa postáv, dialógov a celých scén je silených a pôsobí až karikatúrne. Ako ukončenie osudov načatých v jednotke to beriem, nad nedostatkami som ochotný privrieť oko, akurát Katarína Kolníková pokúšajúca sa hovoriť východoslovenským nárečím je už na mňa príliš. ()
Žena na východe ďalej rieši svoje vzťahové problémy. Príbeh sa nikam neponáhľa, vo vedľajšej línii sa stihne aj pôrod a iné radovánky. Na dialógoch a samotných textoch si mohli dať viac záležať, niektorí herci nárečie zvládajú, väčšina absolútne nie a tak východniari so záhoráckym alebo českým prízvukom vyzerajú maximálne čudne. V erotických scénach sa určite nenechala zahanbiť ani Mičkovicová. Česi majú svoje Slunce, seno a my zase Kone na betóne, ktorými sme ale veľkú dieru do strieborného plátna neurobili. ()
Galerie (7)
Zajímavosti (4)
- Film bol natočený v rodisku Milky Zimkovej, v obci Okružná na východe Slovenska. (DETTO1976)
- Henrieta Mičkovicová se kvůli svlékání před kamerami velmi styděla, zakopla, upadla nahá na zem a rozesmála celý štáb. Právě tato malá nehoda jí ale pomohla překonat nervozitu. (Sufferer)
- Na film si našlo cestu do slovenských kín 77 424 divákov. (Raccoon.city)
Reklama