Keby som mal pušku

Ak si týmto Uher zarobil na chleba, tak je potom všetko v poriadku, ale poetikou je to niekde úplne inde ako jeho tvorba zo 60 rokov. Je to veľmi unavujúce sledovať stále tie isté témy dokola a bez prestania. Chlapci sú síce fajn, ale dedinské prostredie vždy tak trocha ponúkalo príbehy trocha z iného súdka, stačí siahnúť po Slobodovi, alebo Dušekovi. Keby som mal pušku má množstvo mikropríbehov, ktoré sa mi vidia charakterovotvorné pri postave hlavného chalana. Ale nemajú patričný presah a hlavne sú značne preexponované. Realita je podľa mňa a vždy bola otázkou prístupu, hlavne ak sa jedná o realitu filmovú. Pôsobí to na mňa veľmi zle, keď sa musím pozerať, ako národ plný príbehov, čo patrične dokazuje aj predloha Milana Ferka je vykreslený ako banda debilkov. Chcelo by to niečo ľudské, niečo prívetivejšie a hlavne divákovi bližšie. Tam kde sa reže predkožka a ešte stále sa dá chodiť, je možno dobré sa na chvíľu zamyslieť čo je sranda a čo jednoducho nevyšlo. (20.05.2013)

Je to dobrý film, ale ve srovnání s Uherovou předchozí tvorbou šedesátých let (např. Organ, Slunko v sieti) bohužel zaostává. Dost se na tom podepsalo jak přepisování scénáře, tak nucená změna režiséra (původně měl film režírovat Elo Havetta). A bohužel neobstojí ani před Piesňou o sivom holubovi, která byla natočena o deset let dříve. Jako ano, rozhodně stojí Keby som mal pušku za vidění, ale už to zkrátka není ono. Na vysoké úrovni ovšem zůstává výborná kamera Stanislava Szomolányiho a hudba Ilji Zelenky. (09.07.2012)

Pozrela som si tento film, keď bol v televízii, aby som sa vzdelávala v slovenskej kinematografii, ale napriek zaujímavým momentom ma celkovo film nezaujal a správanie detí sa mi nezdalo vierohodné (normálne?). Chápem, že ide o udalosti odohrávajúce sa počas vojny, aj že chlapci v tomto príbehu majú inú mentalitu ako my teraz, ale predsa mi niektoré časti scenára pripadali priam hlúpe. Trochu možno zohráva rolu moja averzia voči filmom o deťoch (česť výnimkám), ale taký je môj názor. (30.03.2005)

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? (31.08.2023)

"Vlado vidí holú babu prvý raz...a zadarmo!, my sme za to cigánke platili. Mastným chlebom..." Nadávky a podarené hlášky sa spustili už od úvodu, takže o náladu je postarané - "Bodaj by ťa červíky zaživa žrali..." S vtipným nadhľadom podaný chlapčenský svet z obdobia SNP v roku 1944 robí z filmu dosť ojedinelý počin, ťažko nájsť niečo podobné. Vtipná detská debata o Židoch (netreba ich ľutovať), ktorá skončila odfaklenou predkožkou! ma dostala a čumel som. Odvaha im rozhodne nechýba. A čo keby tak mali ešte pušku? 80%. (09.06.2013)