Obsahy(1)
Spomienky Bohumila Hrabala na pozadí filmu "Postřižiny" pri stretnutí s Magdou Vašáryovou. Doménou televíznej tvorby režiséra Jána Fajnora boli predovšetkým portréty. Pred kameru si pozýval najmä ľudí niečím netypických, vyhranených, s bohatým duchovným rozmerom. Fajnorovi sa darilo vnuknúť svojím snímkam nadčasovú polohu, postuláty portrétovaných platia aj dnes, spoločenské zmeny na nich nezanechali stopu. V roku 1988 sa objektom jeho dokumentu stal český spisovateľ európskeho formátu Bohumil Hrabal. Aj keď sa reč viac menej točí okolo filmu Postřižiny, ktorý je Hrabalovou autobiografiou, jeho myšlienkové reťazce prezrádzajú šírku Hrabalovho rozporuplného sveta. 28. marca 2004 by sa spisovateľ, ktorý tragicky zahynul v roku 1997, dožil deväťdesiat rokov. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (4)
Velice mile realizované.. ()
Dvě bytosti s vášní k okouzlení...Ale myslím že pan Hrabal nebyl člověk dialogu...moc rád se poslouchal... ()
Spomienka je druhá prítomnosť, citoval Hrabal často Novalisa a mňa by vážne zaujímala genéza takéhoto projektíku, v ktorom mu konverzácia s herečkou, čo hrala jeho matku vo filme podľa jeho knihy pomáha rozpomenúť sa na ňu. Takové to povídání je zdanlivo najlepšia forma dokumentovania B. Hrabala, keďže je to jeho výsostná doména - ale potrebuje silné vedenie, aby si nešiel svojim smerom, vtedy sú to len čriepky - aj keď čriepky autentické, dôležité k poskladaniu komplexného obrazu tohoto výnimočného a súčasne ľudového umelca. ()
Ti dva si evidentně rozumějí a je fajn nápad je dát dohromady. Proč je ale režisér snímá jen v ponuré tmavé místnosti, navíc z jednoho úhlu? Špatná realizace se asi nejvíc ukáže v momentě, kdy Hrabal mluví o tom, jak ho to vždy táhlo ven. ()