Červené víno

"Toto dielo bez veľkého zveličenia prezentuje defilé slovenského herectva. Je radosť dívať sa na každú postavu, na každého herca, s akým odovzdaním, s akou úctou a s akým nasadením ponúkol svoje danosti, talent, svoje ambície pre to, aby mal film u divákov čo najlepší ohlas. Nielenže je tematicky veľmi zaujímavý, ľudsky, charakterovo a obsahovo bohatý, ale prezentuje sa tam kus našej povahy, našej histórie, nášho života. A hlavne - podľa môjho skromného názoru - vonia to človečinou" Takto jeden z najznámejších a najobľúbenejších filmov slovenskej kinematografie (14 666 predaných kusov DVD) charakterizoval Štefan Kvieitk, predstaviteľ jeho hlavnej roly, a k jeho slovám vlastne len ťažko čosi výstižnejšie dodať. Takmer rapsódia na (západo)slovenský spôsob o živote i živorení ; a ak niečomu film vďačí za svoj mimoriadny úspech, nebude to ani tak technická stránka ( i keď trebárs hudba Zdenka Líšku by si zaslúžila osobitný komentár ), ako výborne nadávkovaná zmes všemožných ľudských emócií a zážitkov rámcovaná ľúbezným, no zároveň -a najmä- drsným časopriestorom. Dodajme ešte, že v celých takmer troch hodinách filmu sa naozaj neobjavil nikto, koho herecký výkon by bol rozpačitý či nedajbože vyslovene zlý. Počnúc už spomínaným Kvietikom ( ktorému film naozaj ponúkol úžasnú príležitosť filmovej premeny z optimistického silného mladíka cez životom nalomeného vojaka až po absolútne zničenú, alkoholu sa oddávajúcu ľudskú trosku) a jeho filmovou ženou Emíliou Vašáryovou, ktorá poctivo a verne odohrala život ustráchanej, obetavej, pokornej a v svojej krehkosti predsa len silnej Kristíny. Za povšimnutie a obdiv stojí i Eva Krížiková ( čoby zosobnenie pernamentných životných omylov ), Karol Machata ( ako nešťastný a nešťastie spôsobujúci dávny Kristínin milenec ) či Július Vašek, ktorého slizká a prízemná postava je tak majstrovsky zahraná, že naozaj len málokto k nej nemôže cítiť odpor. Podobne výborne stvárnil svoju rolu v podstate dobráckeho, no v rodine tyranského chlapa Ivan Rajniak. Skrátka, nech je ako chce, pre mňa Červené víno ostáva tou najvyberanejšou filmovou sortou od, o a pre Slovákov (19.04.2012)

Pěkná úvodní orchestrální hudba Zdeno Lišku. Mohl slovenský film o vinařích dopadnout jinak, než že tam jsou pořád vožralý? Podle tohoto filmu vinař = alkoholik a to né ledajaký alkoholik ale těžký alkoholik v posledním stádiu. Vždyť tady přímo na následky pití alkoholu zemře několik lidí! A kolik se toho tam v důsledku opilosti rozmlátí? A kolik lidských vztahů je tam v důsledku pití poškozeno nebo zničeno? Další nepříjemností je, že to je těžký politický film. Smrdí to falešnou a prolhanou politikou na sto honů. Pak tady máme katolické náboženství zde zastoupené modloslužebným klaněním se svatému Urbanovi a Mikulášovi, vypaseným farářem a čarodějnicí drmolící růženec. A co měla znamenat ta banda žebráků, kterou si pozůstalí pozvali domů, aby se u mrtvého opíjeli kořalkou? 40 % max. (01.05.2020)

Slusny film o mladom cloveku Urbanovi /Stefan Kvietik - Boxer a smrt, Medena Veza/, ktory mal v mladosti kopu idealov, optimizmu a bol aj patricne pracovity. Behom casu sa z neho stal zlomeny, apaticky clovek. Slusny namet, herci ako Dusan Blaskovic /Na pochode sa vzdy nespieva/ fajn. Ale Lettrichovu detektivnu trilogiu Smrt Prichadza v dazdi - Vrah zo Zahrobia - Volanie demonov mam predsa o cosi radsej. 69 % (07.11.2013)

Drsný příběh o osudech jedné rodiny z první poloviny dvacátého století z oblasti jižního Slovenska. Život v té době rozhodně nebyl jednoduchý a s hlavními hrdiny se nemazlí. Jedna nesnáz stíhá druhou, a když už se pomalu blízká na lepší časy, přijde další pohroma. Přesto hrdí vinaři statečně bojují a s pomocí rodiny a dobrých lidí přežívají. Kromě toho, že je mi tohle prostředí velmi blízké, bych na seriálu ocenil především obsazení a herecké výkony představitelů. Jednotlivé složité charaktery postav dokázali všichni vyjádřit skvěle, i když to nebylo vůbec jednoduché. I ti „kladní“ měli své stinné stránky a ve „zlých“ se občas hnulo svědomí. (20.04.2017)

Hodnotenie trojdielnej verzie. Musím uznať, že takto nakrútený slovenský film mal u mňa naozaj minimálny potenciál ma baviť. Pretože slovenské filmy, a kór filmy o vinohradníctve, vôbec, ale vôbec nemám rád. Ale tento film sa mi naozaj z veľkej časti páčil. A je to pravdepodobne tým, že som čítal knihu od Františka Hečka. Na jednu stranu ma to bavilo preto, pretože som čítal knihu a v príbehu som sa ľahko orientoval, nemal som ani problémy z postavami, respektíve s ich predstaviteľmi, len na zopár výnimok. A spracovanie bolo aspoň scašti také, aké som si to pri čítaní predstavoval, což je ďaľšie plus. Na druhú stranu sa mi nepáčil fakt, že tvorcovia jednoducho odflákli tú časť deja, kde Marek Habžda chodí do Vinohradníckej školy, pretože o tom som vo filme počul asi tak 3 vety, zatiaľ čo v knihe boli o tom celé kapitoly, desiatky strán, tuto nič. Dej sa teda logicky zameriava len na Vlčindol a rozhodne by nakrútenie časti Markova štúdia vo Východnom meste neuškodilo. Ďaľšou časťou, s ktorou som bol vrcholne nespokojný, bol ten záver. Jednoducho natlačený do piatich minut, zatiaľ čo v knihe to bola moja najobľúbenejšia časť, tady toto sa jednoducho nedalo. Ak by som mal hodnotiť kvalitu všetkých troch dielov, musím uznať, že najvydarenejšou časťou bola druhá, ktorá zachytáva obdobie prvej svetovej vojny. Táto časť bola v knihe ozaj krutá a vo filmovej verzii nebola vôbec špatná. Rozhodne veľkú pochvalu zasluhuje herecké obsadenie, ktoré je naozaj výborné a za to som spokojný. Štefan Kvietik ako Urban Habža, či Emília Vášáryová ako Kristína boli jednoducho bezchybní a do úlohy presne sediaci. Rozhodne aj duo Silvester Bolebruch a Šimon Pančucha (nehorázna sviňa) stvárnení Karolom Machatom a Júliusom Vašekom boli excelentní. A vlastne všetci herci svoje postavy výborne zahrali a ja som sa počas tohoto filmu veľmi bavil, ale jednoducho som čakal, že to bude obsiahlejšie, i keď chápem, že ak by to mala byť dopodrobna prenesená kniha na filmové plátno, ten film by musel mať aspoň 6 hodín, či nie viac. Aj tak, čiastočné sklamanie, no zároveň aj potešenie z toho, že v slovenskej tvorbe sa nájde kvalitný film (tých je síce viac, ale hlavne taký, ktorý ma zaujme) a tým Červené víno rozhodne je. Silnejšie tri hviezdičky a spokojnosť. /70%/ (05.01.2011)