Speak of the Devil: The Canon of Anton LaVey
Recenze (2)
"Svet, dedičstvo, hudba, lásky, rituály, kariéra a filozofia Antona Szandora LaVeyho." Výstižný to slogan, ktorý v jednej jednoduchej vete načrtáva obsah dokumentu formou previazaných celkov, kapitol. Produkčná spoločnosť “Wavelength Productions“ sa obracia opäť na režiséra Nicka Bougasa. Po úspešných projektoch, trilógii DEATH SCENES (produkcia a distribúcia) sa Bougas a “Wavelength Productions“ znova stretávajú, aby sa z ľudského hľadiska detailnejšie pozreli na zúbky (prípadne rožky ak chcete) satanistu, zakladateľa a vodcu Satanskej Cirkvi (Church of Satan) Dr. Antona Szandora LaVeyho. Avšak ani LaVey sa v tejto spoločnosti neocitá prvý krát. Spolupráca na shockumente DEATH SCENES 1989 – intro a kompletný hlasový doprovod, zanechala evidentne na oboch stranách dobrý dojem. Nič preto nebráni vzniku nového projektu označenom ako “Speak of the Devil“. Ku štábu sa pridáva ako druhý režisér Adam Parfrey. S prácami sa môže začať. ### Projekciu dokumentu mám úspešne za sebou. Zmiešané pocity sa ale nedajú potlačiť. Ak by som mal jedným slovom charakterizovať “Speak of the Devil“, použil by som slovo PODIVNOSŤ. Úvod v štýle “Reality-TV“ – výpovede “náhodných“ okoloidúcich, televízne zábery, naznačujú akú-takú vážnosť. Po krátkom úryvku zo show pre deti "The Brother Buzz Show" (LaVey sa v nej predstavil so svojim levom Togarom), sa prechádza na zábavu, čierny humor, či čistokrvnú grotesku v hlavnej úlohe so satanistom LaVeyom. Paródia na Belu Lugosiho (?), spomienky na mladícke vtípky, zábavné prestrihy produkcie, ukážky z filmov, pikošky zo života LaVeyho ešte ako mladíka, klávesové skladby a autorské texty, vážna hudba, Beethoven, Wiliam Tell, ...no proste plné vrece nápadov. Výsledná forma aj napriek tomu nezaujala až tak, ako by mohla. Nevadí. “Speak of the Devil“ stojí aj tak za pozornosť. Veď nie všade sa človek môže dozvedieť čo hovorí domáce levíča Antona Szandora LaVeyho na satanizmus a život v rodine LaVeyových :-) ### PS. videná 90 minútová verzia. ()
Kdo očekává dílo zaměřené více faktograficky (tak jako já), bude zklamán. Film je spíše pitoreskní podívanou složenou ze střípků promluv, rozličných filmových záběrů a audiovizuálních her. Přesto ho doporučuji každému zájemci o moderní satanismus a osobu Antona La Veye - poodkrývá osobitou formou závoj předsudků a mainstreamových pohledů pod kterým se běžnému smrtelníkovi skrývá filozofie satanismu 20.století. ()