Skalní v ofsajde

pravdepodobne "kultova" slovenska komedia (vela slovenskych komedii nieje, hlavne tych dobrych), mna vsak prilis svojim humorom nerozosmiala a to i vdaka nasim trom hrdinom, ktori sa vacsinou chovaju ako hlupaci, ale finale na futbalovom zapase celkom vyslo ako i komedialne tempo na zaciatku (hlavne strih ma prekvapil svojou vydarenostou a spravnym nacasovanim)... (02.02.2021)

V ceskoslovenskej kinematografii v konciacich sa 50. rokoch pomaly ale isto ustupoval budovatelsky patos, a tak sa obcas natocila aj nejaka komedia. Ako napriklad tato. Namet o futbale je sam o sebe silny namet na komediu, ale pravdupovediac, tie na Slovensku sa prilis nevydarili. Tato je vsak vynimkou. 70 % (24.06.2014)

Skalní jednoznačne v postavení hry z čoho ich usvedčil tento kamerový záznam. Výpravná obrana spoľahlivo plnila divácke nároky a dnes ju moje kritické oko zaraďuje do vitríny jasnozrivých klenotov. Stred poľa v zložení Dibarbora-Mrvečka-Garlatty kreovalo humorné finesy brazílskych rozmerov, len útočný scenár im pravidelne hatal cestu do kinematografickej siene slávy bombardovaním pevnej konštrukcie režisérskej bránky, z čoho rezultoval slabý dôraz v zakončení a občasné rozhodcovské napomenutie. Napriek tomu klasika, ktorú si prevelice rád pustím zo záznamu na zlepšenie nálady a s víťazným výsledkom pre skalného diváka v ofsajde :) 4 a 1/2* (23.12.2014)

Tak to je teda filmové překvapení ze souseního Slovenska! Nepamatuji se, že by se mi někdy tak líbil film "našich bratrů" vyroben za dob společného státu. Tento film má tak pozitivní náboj, až to je nakažlivé. Výkony tří hlavních herců jsou uvěřitelné, především František Dibarbora (nezapomenutelná "Marjánka") táhne celý děj. Je zajímavé, že to bylo natočeno v černobílé podobě - škoda, přinejmenším ten východ slunce mohl stát za to. I tak jsem ráda, že jsem film viděla. Myslím si, že tato příležitost se už dlouho nenaskytne. (10.08.2008)

Myslím že akékoľvek vyzdvihovanie tohoto snímku ako komediálneho počinu storočia by bolo prehnané, ale vzhľadom na to, že na komédie bolo Slovensko vždy tak trocha chudobné isté nadnesenie neuškodí. Film má bohužiaľ jednu vážnu chybu a to, že pre novodobého diváka stráca čaro, ktoré ešte v 60. rokoch minulého storočia fungovalo dokonale. Miestami je to totiž až príliš neuveriteľné a miestami nevieryhodné. Keď sa Dibarborova rodina vyberie hľadať chorého otecka na futbalový štadión a nakoniec skončí pri pozeraní futbalu ako keby celý vzťah tak pečlivo budovaný v priebehu celého filmu Lackovou uvoľnenou réžiou stráca svoju silu a uveriteľnosť. Ale keď pripustíme týchto pár skromných faktov, ktoré dnes jednoducho pôsobia smiešne a nedotiahnuto, jedná sa o príjemný a vtipný filmík. Trojica hlavných aktérov sa zhostila svojich úloh perfektne a ich priateľstvo prechádza tvrdými skúškami počas celého filmu, ale oni si s nimi vedia svojim spôsobom poradiť. Rovnako ma potešila mini rolička Štefana Kvietika, ktorý si tu strihol pamätnú úlohu policajného strážnika. Všetko sa to nesie v príjemnej atmosfére starej Bratislavy a rodinného života, nezmyselných, ale podarených vtipov - mydlo, kávička a kriedička, potom horúčka, stačí injekcia a všetko je zase okej. Plus musím podotknúť, že scenár je plný rôznych perličiek, ktoré dokážu naozaj skvelo rozdráždiť bránicu - veľa ľudí chodí do opery lebo sa tam spieva. No vidíš a na futbale sa nespieva a chodí tam viacej ľudí. (28.10.2009)